ariana

(úryvok z poviedky )

Moja rodina nikdy nespĺňala kritériá, do ktorých možno vtesnať takzvané obyčajné, rozumej normálne alebo inak povedané bežné rodiny. A čo ešte rodina môjho manžela… tej siahajú korene okrem blízkeho Česka aj do Maďarska, Poľska , Francúzska a predstavte si, aj do Turecka. Ale to je dlhá, zamotaná história. Na druhej strane, máme zase možnosť pri cestovaní si uplatniť bonus v podobe ubytovania plus nejakej tej teplej stravy zadarmo u príbuzných. A potom zase hostíme párkrát do roka my ich. V našej rodine sa nájdu všelijaké podarky i nepodarky. Ale ono, ako to zase človek zoberie, všakáno? Napríklad milé 15 ročné dievčatko vlastne už mladá slečna, bolo až donedávna skalopevne presvedčené, že je lesba. Nevyhovárali sme jej to, a hurá!- už sama prišla na to, že to s jej orientáciou zase až také jednoznačné nebude. Aj keď možno by sme teraz boli radšej, keby bola predsa len ostala pri tých dámach. Pretože za posledné dva týždne sa teda diali veci- najprv akýsi 19 ročný mladík , ktorého si cez víkend pôvodne vo všetkej počestnosti dovliekla k rodičom, ju vraj obťažoval a už je nahlásený na polícii. Potom zase nasledoval zaujímavý týpek z detského domova, ktorý kvôli nej domov potajomky opustil a bolo po ňom vyhlásené aj pátranie. Žiaľ, tomu už v priebehu krátkej doby stihla odovzdať svoje panenstvo.

Ďalším v poradí je strýko môjho manžela. Kráčal po stopách svojho predka z 19. storočia, ktorý prehral v kartách celý svoj majetok a potom sa zastrelil. Náš strýčko to až do takéhoto tragického konca nedotiahol, hoci isté pokusy tu boli. Záchranná služba bola však o niečo rýchlejšia. Dnes nám kýva z okna, keď ho občas máme chuť navštíviť na nemenovanom oddelení a vlastne je rád, že sme mu zachránili život. V rodine máme takú jednu zásadu, nehovoríme nikdy o tom, čo by mohlo byť nejakému z účastníkov stretnutia či už v užšom alebo širšom kruhu trápne, prípadne by kohosi mohlo iritovať. Nie, nemyslím na politiku, o tej skutočne hovoríme minimálne a tá by našu podarenú rodinku ani rozhádzať nedokázala. Tabu témou je však napríklad marihuana, pretože jeden náš príbuzný sa po styku s touto krásavicou len tak tak vyhol väzeniu.

Do našej rodiny patrí aj jeden fakt veľmi podarený pár. On večný tulák, človek divočina, duša naložená jednu dobu v alkohole, taký svojím spôsobom námorník. Blúdil Európou a v každom prístave mal dievča. Ešteže sa mu vyhla nejaká tá pohlavná pliaga, so syfilisom nie sú žarty. Jeho polovička Vlasta zase bola typický domased, taká konzervatívna buchtička. Ako sa títo dvaja dali dohromady? To mi teda niekto povedzte. Ja si myslím, že sa po určitom čase aj v ňom prebudil normálny ľudský pud usadiť sa a jej zase práve v rovnakom čase začali divo tikať biologické hodiny. Potomstvo sa im síce nepodarilo splodiť, ale adoptovať áno. Dve vydarené detičky. A dokonca sa na nich aj akýmsi zázrakom podobajú! A už to vyzeralo , že si títo dvaja od seba hádam naveky oddýchnu. Celý rok boli od seba odídení , až kým pochopili, že každý musí z čohosi zľaviť, že tak to proste na tom svete chodí. On pochopil, že slovom prepáč sa to len začína a potom musia nasledovať skutky , ona zase že si treba občas zahryznúť do jazyka, svoje si len pomyslieť a na svetlo božie to dať v príhodnom čase a hlavne primeraným spôsobom. Obaja pochopili, že romantické predstavy o partnerovi sú len ilúziou a že vzťah môžeme nadviazať iba s tým, kto o nás má skutočný záujem.

Do našej rodiny patrí aj kúzelník. Hej, ozaj vystupuje v cirkuse a naše deti ho zbožňujú. Okrem vrahov, prostitútok a mafiánov by sa toho našlo ešte všeličo. A čo má byť? Napokon, takmer každá rodina má svoje tajomstvá a v jej kronike sa nájdu aj temne popísané stránky. Kým ale plusy prevažujú na strane dobra, je všetko v poriadku. Ta ňe?