ariana

Mimi Šramová bol pôvodne vlastne začiatok blogovej série o slovenských youtuberoch, no po včerajšku som si povedala, že bol prvým a aj posledným. Platformu youtube ja napokon až tak často nevyužívam a ak, tak skôr ako hudobnú kulisu pri cvičení. Prípadne ak mám chuť popočúvať si nejakú obľúbenú skladbu. Moje mladšie ja občas sleduje aj youtuberov takzvaných politických a upozorní sem- tam na nejaké tie zaujímavosti. Ja osobne som videla len pár videí(rozhovorov) s pani Mimi a takisto ešte s jedným mladým youtuberom, no na jeho meno si teraz nie a nie spomenúť. Hoci sa obaja snažili pôsobiť apoliticky, z obidvoch občas vykukol ich názor na danú oblasť. To však nie je vôbec dôležité, každý z nás má právo na svoj názor. Padla otázka, prečo práve blog o pani Mimi? Možno cieľom bolo aj, že o všetkom a o každom je dobre do istej miery zdravo pochybovať. Hocijako dotyčného(nú) obdivujeme. A prečo ešte? Aj že nás spája niečo celkom maličké s Gymnáziom D. Tatarku v Poprade , ale hlavne nás spája niečo veľmi, veľmi osobné a blízke.:) Musím priznať, že sa mi najviac páčila, keď blogovala o pekných veciach, pretože politika je väčšinou o špinavosti. Preto sa o ňu zaujímam minimálne a útechu nachádzam jedine v istote, že čo je zvlášť špinavé alebo hlúpe, to pod veľkým tlakom ľudí neskôr aj tak samo odpadne. Prečo vlastne odišla od Flašíka? Nemuseli za tým byť žiadne peniaze, ale túžba po väčšej dávke samostatnosti a slobody.

Ku komentujúcim: vraví sa čosi o osobnostnej projekcii, ale ja som dosť opatrná , veď človek niekedy napíše prvé, čo mu napadne. Chcem veriť, že pán, ktorý spomína kádrovanie, sám sa mu v živote úspešne vyhol. Prvý príspevok je mi najviac sympatický, lebo pán S. U. len skonštatoval, prečo sa mu Šramovej videá páčia. No potom sa dal ovplyvniť iným diskutujúcim. Milý pán B. vari som si citáciu o Smere vymyslela? To teda ani náhodou, dosť ju isté „objektívne“ média prepierali a videla som ju na vlastné oči. A bolo toho aj viac, však ak sa budete snažiť a chcieť, iste čo-to aj vy nájdete. Halucinácie ešte našťastie nemám. Diskutérovi, ktorý si položil otázku , čo bolo cieľom blogu, som vlastne už odpovedala a k slovu závisť -musím sa len pousmiať, viac urobiť nemôžem a ani nechcem.

Ďakujem za všetky pozitívne komentáre a zvlášť za tie najmenej špekulatívne, pretože diskutovať by sa malo hlavne k téme blogu a nie k jeho motívom a k blogerovi.