ariana

Nie som klinickou psychologičkou, venujem sa alternatíve, a to popri svojom hlavnom zamestnaní, no trúfam si povedať, že alternatíva niekedy pomôže viac ako takzvaná západná medicína. Pravda, v istých prípadoch ju nesmie obísť( depresívne stavy). Mojimi klientkami sú väčšinou ženy, ale čoraz častejšie do mojich končín hlavne v poslednom čase zablúdia aj muži, ktorým ma ktosi odporúčal. Ak ma navštívia povrchné ženy, zlatokopky, hysterky či osoby, ktoré majú od sebareflexie ďaleko a nie sú ochotné na sebe pracovať, tak im slušne, ale dôrazne naznačím, že môj čas je príliš vzácny na to, aby som ho strácala debatou, ktorá k ničomu nevedie.

So ženami najčastejšie riešime partnerské či rodinné vzťahy, pretože táto oblasť je pre väčšinu z nás prioritná. Ak sme spokojné doma, problémy v práci nás až tak nerozhádžu. Hodne žien je osamelých , pravda aj mužov , akurát že ešte stále platí to staré známe, že nie žena je tá, ktorá žiada o ruku hoci môže výrazne ovplyvniť dynamiku vo vzťahu. A muž je ten, ktorý by mal dobýjať. No tí dnešní sa mojim klientkam zdajú akísi zamrznutí, leniví alebo rozmaznaní. K rozmaznanosti sa dopracovali aj pomocou žien, ktoré sa im ponúkajú ako na tanieri alebo ako na tácke, ak chcete. Samota nie je dobrým spoločníkom, ak je dlhodobá, ubíja a ničí , no skákať z jedného vzťahu do druhého takisto nič nerieši. Občas je dokonca veľmi potrebná.

Mnohé zúfalkyne sa tak boja samoty, že radšej žijú so svojim väzniteľom . S narkomanom, alkoholikom, žiarlivcom, egomaniakom. Proste s človekom zo zakázanej kategórie. Máloktorá sa drží zásady, že sú typy, ktoré by nemali dostať šancu a ak už, tak určite len jednu jedinú. Mnoho klientok má vzťah so ženatým mužom. Nie je mojou úlohou súdiť ich . Nenavštevujú ma totiž ženy, ktoré cielene rozbíjajú funkčný vzťah. Takým by som raz dva naznačila, kde sa nachádzajú dvere. Navštevujú ma nešťastnice, ktoré sa proste nesprávne zamilovali. Pokúšam sa zistiť, či taký vzťah má vôbec zmysel, takže potrebujem vedieť , prečo krachuje podľa klientky ten jeho (hoci je mi to jednostranne podané) a hlavne o aký typ muža ide. Ak sa mi zdá, že vidím svetielko na konci tunela, uzavriem -nie slová sú podstatné, ale činy. Muži nemajú radi ultimáta , ale povedať vyrieš si svoj vzťah, a príď ku mne už len s darčekom v podobe podaného návrhu na rozvod , je ultimátum potrebné. To isté radím pri kategórií lenivcov či návštevníkov sociálnych sietí. Píšu si, píšu, občas volajú a potom stretko. Keď on chce , keď to jemu vyhovuje, keď má čas, lebo doba je rýchla. Stretnutie smeruje k sexu a potom si ideme každý svojou cestou až do ďalšieho podobného. A ženy (viem, nie každá) sa zvyknú cez sex aj pomerne rýchlo naviazať. Máloktorej totiž ide len o to telesné splynutie. Vtedy vravím- vráťme sa k dobe dobýjania, k tomu, čo je našou podstatou. Nech za neho hovoria činy. Nežije za blízkym rohom? Nech prejaví iniciatívu a príde za vami častejšie, nech vás berie na výlety, zoznámi so svojou rodinou. Nech sa vám dvorí a prevezme svoj diel iniciatívy. Nie je už doba ženskej pasivity a čakania a muži takisto radi vidia iniciatívu žien, no svoj diel patričných krokov musí podniknúť aj on. A žena na tie kroky odpovie , vyzve na ďalší alebo sama urobí krok dopredu. Ale musí to byť vždy o dvoch. O dialógu , nie monológu. Keď ho potrebujeme, mal by stáť pri nás. Hoci nie vždy fyzicky. Lebo ženy majú tomto smere výbornú pamäť. Dať najavo svoje pocity a vzájomne komunikovať. Ak to zneužije, nie je pre vás tým pravým. Pravý muž si vie oceniť pravú ženskosť , to vždy platilo a hádam ešte aj platiť bude.