ariana

Dievča, či vlastne už žena v dobe, keď som ju spoznala. Pekná, no mala smutné oči. Vraj keby si písala do zošita mená všetkých svojich nápadníkov, smelo by mohla konkurovať aj modelkám. A predsa bola sama. V duši síce neustále na kohosi naviazaná, lebo citliví ľudia bývajú skoro permanentne zamilovaní, svoje city musia proste investovať- hoci aj do predstavy. Jej problém korenil v detstve. Kvôli rozvodu rodičov a takisto že ju ako malé dieťa obchytkával istý starší pán, trpela záchvatmi strachu. Len sa k nikomu nepripútať, lebo ma opustí ako môj otec… Asi som zlá, niečím vinná, keď sa naši rozviedli. Mnoho detí to má podobne. Trpia pocitom viny , hoci príčinou sú skutky dospelých.

Roky šli, najprv tridsiatka, potom sa to prehuplo k štyridsiatke, no ona sa stále upínala na tých nesprávnych. A možno si ich cielene podvedome takých vyberala, lebo v skutočnosti neverila v šťastný koniec. Podnikala príliš veľa nesprávnych krokov, aby vzťah skončil happyendom. Boli aj takí, ktorým príliš okato prejavovala záujem. Vtedy zase zafungoval zákon akcie a reakcie. Veď to možno poznáte sami- snažíte sa , snažíte a nič, a keď prestanete mať záujem, začne ho prejavovať tá druhá strana. Lenže vtedy už nemáte záujem vy. Preto vždy vravím- nič nie je náhoda, ak sa nám niekto priplietol do života, asi to tak malo byť. Preto ak ťa niekto čo len trocha upúta a zdá sa ti, že máš u neho šancu, rob všetko pre to, aby si si ho udržal, lebo o pár mesiacov, hoci budeš ty veľmi chcieť, už záujem z druhej strany nebude. Alebo ak to zjemním, nemusí byť. Na svojej púti sa dievča so zlomeným srdcom stretávalo aj s mužmi , ktorí sa úprimne snažili spoznať ženské myslenie, no stále nechápali, že spoznať dobre jednu ženu, chce veľa práce a času, tak načo to skúšať s ďalšími? Život v pohybe je zabúdaním na smútok a ako plynul čas, pochopila, že muži bez žien, ale aj ženy bez mužov strácajú svoj lesk a stávajú sa akýmisi ošumelými. A vtedy sa stal zázrak.  

Nebol taký, ako si ho predstavovala v dievčenských snoch , ani to nebola láska na prvý pohľad. Až po pár mesiacoch sa dostavil záblesk poznania a pochopila, že ho miluje. Čím si ju vlastne získal? Aj dobrotou svojho srdca a láskavosťou. Aj tým, že keď ju masíroval, bola si istá, že sa o nič nepokúsi a nezneužije situáciu. Pochopila, že nie všetci muži sú ako ten starší chlapík z jej detstva. A keď sa ich vzťah stal už intímny, užívala si , že keď od nej ráno odchádzal do práce, vždy si najprv sadol na kraj postele a hladkal ju po tvári. Jej malý svet sa odrazu naplnil láskou , vďakou a pokojom.

Kedysi dávno mi spolužiačka z vysokej školy povedala, že každý muž si dokáže získať každú ženu, ak je pri nej v tom správnom čase ,v správnej situácii a ak sa veľmi snaží. Neviem, či je to pravda, ale začínam sa k tomuto názoru prikláňať.

Kedysi dávno mi moja prvá láska povedala vetu: Ak nás žena ľúbi, odpustí nám naše nedostatky, ak nás neľúbi, neodpustí ani naše prednosti. Aj to je pravda.

Existuje mnoho názorov na lásku a rozchody s ňou žiaľ spojené. Jeden z nich je taký, že partner je naším zrkadlom a ak už spolu nevieme rásť a nemáme si čo dať , vtedy sa rozchádzame. Iste, sú aj prípady takzvanej osudovej šťastnej lásky, alebo ak chcete- lásky karmickej- za odmenu, ale nie je ich veľa. Nevnucujem nikomu tento názor, ale takmer s istotou si myslím, že je pravdivý.