ariana

Dlho som si myslela , že fašizmus je v podstate záležitosťou druhej svetovej vojny, že jeho korene síce po vojne nejakú dobu pretrvávali, no v súčasnosti sú už slabučké a postupom času z nich už nezostane nič. Síce som zaregistrovala kotlebovcov a ich hrdé reči, aj iných hajlujúcich gerojov, ktorí popierali holokaust a znevažujúco sa vyjadrovali o SNP, ale myslela som, že stúpencov týchto chorých ideí je len pár. Zdá sa však, že režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme, hlásajúci rasizmus, násilie priťahuje ešte stále hodne Slovákov. A to z obidvoch politických táborov. No šokuje ma, že jeden z tých táborov má na svojej strane poniektoré vplyvné médiá. V poslednej dobe vychádzajú na povrch nové informácie o príčinách vojny na Ukrajine, ukazuje sa, že predsa len ide o proxy vojnu. Odsudzujem každé násilie a vojna je tým najväčším , no nepáči sa mi, ak niekto súdi národ. Či už ukrajinský alebo ruský, pretože pešiaci vždy len poslúchajú veliteľov. Je smutné, že mnohí Slováci nechcú zastaviť utrpenie. Sedia doma v teple za počítačom, pozerajú televíziu a vytešujú sa z počtu mŕtvych. To je fašizmus, to sú fašisti. Je jedno, či sa niekto teší, že zomierajú Ukrajinci alebo Rusi. Poznám ľudí, ktorí nenávidia Ukrajincov , ale len preto, že kvôli sankciám trpí Európa. Poznám však aj takých, ktorí nenávidia Rusko a všetko ruské. Nenávidia Rusko ako národ, jeho kultúru, posmievajú sa histórii, lebo je to dnes moderné. Odsudzujme vojnu, agresiu , ale nie národ. Lebo to je fašizmus.

Včera som sa dostala k dvom článkom. Aký to rozdielny prístup! V tom prvom(Denník N) sa ukrajinský vojak chváli, že denne zabije 15 ruských vojakov. Takisto sa chváli, že zastrelil ukrajinskú babičku, lebo vpustila do svojho domu ruských okupantov. A redaktori spolu s komentujúcimi jasajú. Pýtam sa , či už načisto stratili súdnosť a ľudskosť. Jedna z diskutujúcich napísala, že namiesto učenia sa ruštiny by bolo lepšie „učiť sa strieľať rusákov“. Naproti tomu svetielkom v tme môže byť video s názvom Nechaj ma v pokoji zomrieť. Na videu vidno Ukrajinca a Rusa, ktorí na seba strieľajú. Prežijú, tak prichádzajú na rad nože. Je to veľmi surový zápas, ktorý vyhrá Rus. Ukrajinec zomiera, no v závere si súperi prejavia úctu a rešpekt. Ukrajinec vraví: „To je všetko, mama, zbohom. Počkaj, nechaj ma zomrieť v pokoji, úplne si ma roztrhal. Nechaj ma trochu vydýchnuť, veľmi to bolí. Nechaj ma ísť potichu, nedotýkaj sa ma.“ Rus mu povedal, že bojoval skvele a Ukrajinec pred smrťou dodal: „Ďakujem. Bol si najlepším bojovníkom na svete. Lepší ako ja.“