ariana

Rain man bol len film, hoci zaujímavý. So skutočnosťou až tak veľa spoločného nemal. Bonusom filmu bol následný rast záujmu o autizmus a autistov. Aj to sa počíta. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. Autizmus je postihnutie na celý život; autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity.

Prejavy autizmu sú u každého jedinca iné. Ale základom je pretrvávajúci problém v sociálnej komunikácii, v sociálnych interakciách, používanie obmedzených a opakujúcich sa vzorcov správania. Autizmus sa dokonca môže diagnostikovať až v dospelom veku. Najčastejšími prejavmi autizmu u detí sú opakované pohyby telom, opakované pohyby s predmetmi, chôdza po špičkách, dieťa nereaguje na meno, na pokyn, má narušenú komunikáciu a oneskorený vývin reči, slabý očný kontakt , problémy so stravovaním a spánkom. Dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Spánok je často prerušovaný, doplnený nočnými desmi a škrípaním zubov. Unavení bývajú aj rodičia. Autista potrebuje istotu, tou je rutina. Osobný priestor iných autisti často nerešpektujú , no na narúšanie svojho sú citliví. Vďaka nutkavému správaniu k zbožňovaným rituálom dokážu v určitej činnosti extrémne vynikať. Názov autizmus pochádza z gréckeho slova autós, čo znamená sám. Veľmi smutná diagnóza.

Je nesmierne ťažké pre rodičov, ak sa im narodí postihnuté dieťa a aj sa s tým rôzne vyrovnávajú. Veľmi často muž rodinu opustí, lebo také dieťa vníma ako svoj vlastný hendikep. Chodila ku mne pani, ktorá na nátlak manžela dala syna do ústavu, napriek tomu ju manžel neskôr opustil a pre seba si narodenie postihnutého dieťaťa vysvetľoval tak, že žena počas tehotenstva fajčila. Nemohol si pripustiť, že jeho gén mohol byť nedokonalý. Pani Blažena zase dala syna do ústavu dobrovoľne a pravidelne ho navštevuje. Zita sa obetavo stará o syna , pri čom jej pomáhajú aj staršie dcéry. Takisto tam chýba otec. Je správne obetovať rodinu kvôli takémuto dieťaťu , ak nie som si istý, či starostlivosť o neho zvládnem? Na to je ťažká odpoveď. A neexistuje ani vyslovene správne riešenie… snáď len myslieť aj na seba a ostatných členov rodiny a situáciu dôkladne rozobrať na drobné. Dosť často myslím na jeden otrasný prípad z minulosti. Pani porodila vytúžené dieťa a chlapec bol autista. Zámožná rodina, vraj sa obaja o chlapca príkladne starali. Ten bol miestami nezvládnuteľný. Zdá sa mi, že sa volal David. Až raz zazvonil zvonček, otec držal chlapca na rukách , vyšiel otvoriť a maskovaný muž chlapca zastrelil. Bol skutočným terčom otec? Toho neskôr obvinili, že si vraždu syna objednal , no priznám sa, neviem, ako dopadlo vyšetrovanie. Skôr sa prikláňam k verzii o otcovej vine a pýtam sa, či to muselo zájsť až tak ďaleko. Je hanbou priznať sa partnerovi, že to nezvládam? Je hanbou dať dieťa do ústavu, ak sa nechcem zničiť? Nemyslím si to.