ariana

Čo ich trápi? Čo ich stresuje? Či dospelí vedia len súdiť a kritizovať a porovnávať, ako to bolo za ich mladých čias a ako je to inak teraz? Každý z tých mladých má svoje vlastné problémy, inak si lieči svoje bôle. V tomto sú rovnakí ako ich rodičia či starí rodičia, no tí dnešní mladí ešte čelia aj nenávistným naratívom, útokom zo strany dospelých, hoci sú to často útoky nepriame, sofistikované. A čelia aj nepekným manipuláciám. Rozhádaná spoločnosť , ktorá už na Slovensku akoby celkom zbesnela, dva tábory…a jeden viní toho druhého. V takejto atmosfére žijú naše deti. A darmo tu bude niekto písať, že rozoštvávať spoločnosť začali tí alebo tamtí, je jedno, kto začal, ak druhá strana prijala výzvu a zapojila sa do nenávistnej komunikácie, je takisto vinná. Vidno to aj v rôznych diskusiách, slovné útoky, miestami veľmi agresívne, sa dajú priam krájať nožom. Od slov k fyzickému útoku je často už len krôčik. Namiesto toho, aby sa prestalo rozoberať , že študent nepodal ruku prezidentovi , gymnázium čelí útokom podobne, ako keď sa žiaci preobliekli za seniorov. Ktoráže to strana útočí, pýtajme sa. Odsúdiť mladého človeka za gesto je značne zjednodušujúce, môžeme mať názor, ale kým nepoznáme detailne , z akého prostredia pochádza, kým sme s ním nerozprávali, bližšie ho nepoznáme, nemáme právo zatratiť. A dnešná tragédia ukázala opäť jasne, že namiesto toho, aby politici len vyslovili tichú sústrasť, obviňujú sa navzájom a ešte z toho desivého prípadu vytĺkajú politický kapitál. Kam to spejeme ako spoločnosť? Všímajte si dobre, ktorí politici štvú, ktorí majú agresívne vyjadrovanie, ktorí neupokojujú , ale polarizujú, aby si tak získali voličov. Do politiky išli, aby zarobili, opájali sa mocou, ale aj aby čosi dokázali, aby pomáhali, nie aby ubližovali našim deťom. Všetci tí, ktorí nevedia mlčať ani v takýchto chvíľach, aké práve prežívajú rodiny obetí, prispeli svojím dielom k dnešnej tragédii a takým by sme mali povedať zbohom.