ariana

Asi mi dáte za pravdu, že nie škola, ale rodina, rodičovské vzory najviac formujú mladých ľudí. Prirodzene, otázka génov hrá nezanedbateľnú úlohu, preto napriek rovnakej výchove vidíme často úplne rozdielnych súrodencov. A aj kvôli tomu by výchova mala byť individuálna, pretože jedno dieťa potrebuje posmeliť, inému je potrebné naopak stanoviť tvrdšie hranice. Momentálne sa zdá, že to druhé chýbalo vrahovi Samuelovi z Ľubice. Okrem adekvátnej a dlhoročnej pomoci zo strany lekárov. Je smutné, že aj v tomto storočí sa nájdu ľudia, ktorí psychologickú či psychiatrickú pomoc vnímajú ako hanbu, a práve aj tento ich postoj má za následok mnohé životné tragédie. Verili by ste, že existujú rodičia, ktorí nie sú stotožnení s návštevou u očného lekára, pretože ich dieťa budú okuliare špatiť? Alebo pokryteckí veriaci, ktorí dieťa s inou orientáciou vnímajú ako dielo diabla? Deti sú darom , sú naše, a predsa nie sú, boli nám len požičané do doby, kým nevyletia z hniezda. Preto ich treba od začiatku rešpektovať ako samostatné bytosti a tak k nim aj pristupovať. Vo svetle najnovšej tragédie je tendencia obviňovať psychológov, pravdou však je, že zrejme najväčší podiel viny na tragédii nesú práve Samuelovi rodičia. A zlyhávajúci systém zhubné dielo už len dokončil.

Najnovšie pár našich psychológov a psychiatrov objavilo hlavného vinníka- vyzvali premiéra k sebareflexii. Žiaľ, aj u premiéra platí Ohýbaj ma, mamko, preto by som sa na nejakú sebareflexiu v jeho prípade nespoliehala. Už som čítala aj komentáre, že psychológovia a psychiatri sú darmožráči, poplatní dobe. Čo k týmto názorom dodať? Tiež sú len výplodmi istých nešťastníkov, pretože sú to práve títo odborníci ,ktorých (nielen) slovenská spoločnosť potrebuje viac ako inokedy. Tak ako každý z nás má svojho všeobecného lekára, mal by mať aj lekára zodpovedného za duševné zdravie. Už len z toho dôvodu, že takmer nikto z nás nemal bezproblémové detstvo, a práve ono je základom neskorších problémov v živote. Problémom je okrem nedostatku odborníkov tohto typu aj to, že nie každému sadne istý typ psychológa, a práve preto je tendencia ich prácu znevažovať. Ale vrátim sa k najnovšej „škandalóznej“ výzve- áno, premiér Fico polarizuje, je to konfrontačný typ politika, mnohé jeho vyjadrenia nie sú šťastné a áno, mal by si urobiť sebareflexiu. No rozhodne nie sám. Na to však ctení páni lekári akosi pozabudli a pozabudli aj v minulosti vyzývať oveľa problematickejšie typy nie k sebareflexii, ale priamo k odchodu. Páni psychológovia po prehratých prezidentských voľbách síce ponúkali recepty, ako sa vyrovnať s „preukrutnou traumou“ , recepty v podobe tabletiek či domácich miláčikov, lenže zabudli zdôrazniť, že demokracia znamená vyrovnať sa s prehrou a prijať ju dôstojne , zabudli povedať, že slniečko bude svietiť aj ďalej a život nekončí s Pellegrinim či Ficom. A aj dnes touto výzvou skôr prilievajú olej do ohňa, pretože ak by bola myslená seriózne, obrátili by sa so žiadosťou o sebareflexiu aj na iné známe osobnosti pôsobiace v politike.

Naše deti sú ohrozené dobou , ktorá je už dávno chronicky chorá , občas však máva aj akútne príznaky, ako je tomu práve v tieto vybičované dni. Deti, mladí ľudia, sú ohrození dobou, ale predovšetkým nedostatkom lásky, mnohé necítia bezpečie a prijatie u rodičov ,nemajú vhodné vzory, číhajú na nich rôzne nástrahy a ťažko sa s tým vyrovnávajú. Práve preto by nemal žiaden zodpovedný politik hrotiť situáciu, zvlášť keď občas ide skutočne o maličkosti. Ale na druhej strane je načase klopať či búchať tam, kde môžu pomôcť , apelovať na ministra, aby bola škodlivá inklúzia odstránená. Tu nie spájať , ale deliť a dávať dohromady rovnaké alebo podobné je potrebné. Obete predsa nemôžu sedieť s potenciálnymi vrahmi. Ani v zoologickej záhrade nedávajú do blízkosti predátora obete.