ariana

Dnes som sa dočítala, že podľa Magdy Vášáryovej štyria z desiatich Slovákov sú na úrovni desaťročného decka. Každému je jasné, do ktorej skupiny tie štvorice Slovákov patria, veď poznáme pani Magdu, takže vieme, o voličov ktorých strán ide. Naozaj sa pani Vášáryová dostala až do takéhoto štádia, pýtala sa ma susedka. Nuž áno, odpovedal jej druhý sused. Niektorí si možno pomyslíte, že pani Magde vymyl mozog mainstream, Denník N či iní rozoštvávači a tajní agenti z Ukrajiny, Ameriky alebo Brusel. Sčasti budete mať pravdu , mainstream nám denne už dlhodobo servíruje zaručené pravdy, pravidelne informuje, že ruské bomby usmrtili nejakých civilistov, ale taktne pomlčí, že izraelskí vojaci pri zásahu neďaleko mesta Jenin na Západnom brehu Jordánu zastrelili dvojročné dievčatko a jeho tehotná matka utrpela takisto zranenia.

Takisto môžete tvrdiť, že sociálne siete vymývajú mozgy mladej generácii. Iste, veď napríklad Po tom, čo si 15-ročné francúzske dievča vzalo život, našli jej rodičia na jej účte na TikToku množstvo odkazov na obsah oslavujúci samovraždu. Spolu s ďalšími postihnutými teraz žalujú čínsku spoločnosť.

Ak odbočím od bývalej herečky Magdy a zovšeobecním, myslím si , že médiá nie sú tým hlavným vinníkom. Že začať treba vždy od seba. Ako je možné, že existujú rodiny, ktoré napriek masírovaniu mozgov sú stále jednotné? Že napriek tomu, že rodič a jeho dieťa majú iný politický názor, nerozhádajú sa , ale dokážu spolu funkčne komunikovať? No, zrejme sú vzťahy založené na pevných základoch, v rodine vládla úcta a vzájomné porozumenie. A na také rodiny sú potom aj médiá a všelijaké siete krátke.

Myslím si, že v dnešnej dobe chýbajú v slovníku mnohých ľudí dve slová , ktoré by v ňom chýbať nemali. Tými slovami sú ďakujem a prepáč, pričom prepáč predstavuje len začiatok, za ktorým by mali nasledovať skutky.

Čítala som poviedku- žena odkladala rozhovor s ťažko chorým kamarátom a keď sa dopočula, že vraj umrel, bola síce smutná, no predsa skúsila vyťukať známe číslo. Po dlhšej chvíli sa predsa ozval. Vtedy si uvedomila, že to, na čom nám záleží, sa neodkladá na zajtra. Takisto som si spomenula na príbeh o žene, ktorá si nakúpila krásne oblečenie, no odkladala ho na vhodnú príležitosť a nenosila. Keď zomrela, muž jej ho dal do truhly.

Náš národ slovenský teraz prechádza ťažkými skúškami. Kto za to môže? Asi my sami, lebo my si volíme zástupcov do parlamentu , do vlády. My si volíme politikov, lenže máme na výber? Voliť môžeme len z toho, čo sa ponúka… Nechcem zľahčovať situáciu a písať , že dôležitejší ako politici a politika sú naši blízki a známi. Nechcem zľahčovať, lebo ide o veľa. V tejto dobe zvlášť. Napriek tomu a práve preto však nezabúdajme na svojich blízkych. Fico, Šimečka, Trump, Putin či Zelenskyj prežijú v pohode, ak na nich nebudete vôbec myslieť minimálne jeden deň v týždni, no vášmu dieťaťu, priateľovi , rodičovi, manželovi či manželke váš úsmev, pohladkanie či milé slovo určite dobre padne.