ariana

Viem, asi práve v tomto čase nie je najvhodnejšie písať čokoľvek negatívne o ľuďoch veriacich respektíve takých, ktorí sú stálymi návštevníkmi kostola. Patrím k partii ľudí, ktorí síce občas kostol navštívia, ale radšej trávia čas v spoločenstve , ktoré je otvorenejšie , prístupné aj názorom , ku ktorým by pravdepodobne oficiálna cirkev mala isté výhrady. Dvakrát do mesiaca sa stretávame za okrúhlym stolom, debatujeme a meditujeme. A popritom si dáme aj nejakú tú pochúťku , aby nám to lepšie myslelo. Impulzom k napísaniu tohto blogu bola poznámka istej pani, ktorá keď nás včera stretla v dobrej nálade, utrúsila neprajne: „Kostolníci sú najhorší ľudia.“ Asi si našu skupinku s niekým zmýlila, no musím uznať, že v jej slovách bola štipka pravdy. Veriaci človek by mal totiž hlavne podľa Božích prikázaní žiť , lebo reči sa hovoria, ale chlieb sa je.

Nuž, akých kostolníkov poznám ja vo svojom okolí? Napríklad manželov, ktorí psychicky týrajú svoje deti. Úradníčku, čo spreneverila dokonca školské peniaze. Pedofilného kňaza(už bývalého, našťastie). Pána, ktorý je postrachom svojej rodiny. Osobitnú kapitolu tvorí vzťah kostolníkov ku zvieratám. Kostolníci sú toho názoru, že vari ani nejde o živé tvory. Navonok síce deklarujú, že by ani muche neublížili, no v skutočnom živote konajú inak. Všimla som si, že hlavne tí, ktorí majú veľa (alebo viac) detí nejako citom lásky a empatie k nemým tvorom neoplývajú. Napokon, náš minister Taraba je toho ideálnym príkladom. A ako mnohí z nich klamú! Nielen manželku či manžela. A ešte sa aj dušujú, pomaly prisahajú na Panenku Máriu , že cez ich ústa lož nikdy neprešla. Mám známu , ktorá je až bigotnou katolíčkou , no nevadí jej, že zneužíva sociálny systém, že donáša na kolegov.

Pravá viera v srdci dokáže robiť zázraky. Presvedčilo sa o tom párkrát aj naše spoločenstvo – modlili sme sa za ľudí, ktorí boli na dne, za takzvané beznádejné veci -a stal sa zázrak. Nemáme problém občas aj urobiť zbierku a pomôcť finančne, ak treba. Nie sme ideálni, máme svoje chyby, no sme predovšetkým ľudskí. A hlavne si nemyslíme, že Boh nás tu poslal trpieť za naše hriechy. Nie, on nás tu poslal milovať a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.