ariana

Včera som si pozrela mexický film Zlý herec. Áno, je známe, že Mexiko nie je práve najbezpečnejšou krajinou pre život. Že je v Mexiku pomerne silne tolerované násilie na ženách, že tam ženy miznú ako na bežiacom páse. Dokonca sa násilie týka aj filmových herečiek, ktoré sú zneužité priamo pri natáčaní. Napríklad v spomínanom filme herec a herečka natáčali ľúbostnú scénu, pri ktorej sa herec rozvášnil a na krátku chvíľu vsunul kolegyni penis do vagíny. Predtým jej síce položil kratučkú otázku Áno?, no kým sa tá stihla spamätať, skutok bol zrealizovaný. Prekvapená obeť nestačila ani reagovať. Herečka kolegu obvinila a malo to dohru. Záver filmu je trocha nadsadený, hovorí o nebezpečenstve v podobe sociálnych sietí, pretože na základe zverejnenia prípadu dav herca lynčoval.

Ako je to na Slovensku? Podľa prieskumov si vraj skoro polovica Slovákov myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný. Napríklad keď je žena opitá, zdrogovaná, provokatívne oblečená, nepovie jasné nie či sa fyzicky nebráni. Ľudia si myslia, že znásilnenie je to, ak ide žena po zotmení po opustenom mieste, spoza rohu na ňu zaútočí neznámy muž, ktorý ju znásilní. V skutočnosti väčšinu znásilnení majú na svedomí muži, ktorých žena pozná alebo poznala a často je to aj manžel či partner.

V hlavách mnohých ľudí rezonujú nesprávne myšlienky typu : Veď to chcela…, pretože ak žena vraví možno, myslí áno, ak vraví nie, myslí možno. Základom sexuálneho násilia je však vyjadrenie nesúhlasu. Čím viac sa situácia násilia podobá na situáciu normálneho sexu (rande, pozvanie na párty, znásilnenie vo vzťahu), tým menej má spoločnosť tendenciu pomenovať toto správanie ako sexuálne násilie. Ak žena išla na párty dobrovoľne, súhlasila s erotickými dotykmi, tak určite chcela aj súlož. Právo povedať nie však platí v ktoromkoľvek okamihu, nie znamená nechcem pokračovať. Nebezpečné sú aj myšlienky typu – zaslúžila si to , lebo násilníka provokovala, bola vyzývavo oblečená, išla k nemu domov, stopovala a pod. Treba si konečne uvedomiť, že za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho pácha. Takisto je tendencia mužov ospravedlňovať, lebo sa vraj nevedia ovládať. Nepravda. Muži rovnako ako ženy dokážu ovládať svoju sexualitu. A tiež tendencia podceňovať situáciu, ak sa žena nebránila, nemá na sebe stopy fyzického násilia .Veľa žien sa však nebráni zo strachu, emocionálneho šoku alebo z obáv, čo sa stane, ak by sa bránili. A sexuálnym aktom nie je len súlož, ale aj iné formy sexuálnych aktivít , ktoré takisto ak sú vykonávané bez súhlasu, sú násilím. Často ani ženy, aj keď im praktiky neboli príjemné a nesúhlasili s nimi, ich neidentifikujú ako násilie. Neznamená to však, že nespôsobujú obeti výrazné psychické škody. Veľmi zraňujúce pre obeť je hlavne ak jej okolie a blízki ľudia, prípadne predstavitelia inštitúcii, ktoré by jej mali pomôcť, nechcú uveriť.

Pár slov k takzvanému zmeraveniu obete, ktoré sa už stalo aj terčom výsmechu. Obeť sa spochybňuje, lebo má predsa kričať a brániť sa. Lenže tá je často zaskočená a v šoku. A to ani nemusí mať strach, ak dotyčného pozná. Existujú aj prípady žien, ktoré boli nejakým spôsobom zneužité v detstve a to im spôsobilo takú traumu, že vytesnili všetky spomienky do podvedomia. A až po rokoch ,keď vyhľadali psychologickú pomoc vysvitlo, že žena nevedela následkom tej udalosti vôbec povedať nie ani vlastnému manželovi pri aj bežnom styku, na ktorý len jednoducho nemala chuť. Násilie na deťoch je neospravedlniteľné, je kruté. Násilie na dospelej osobe bez jej úprimného súhlasu je násilím , hocijako sa ho budeme snažiť ospravedlňovať. Preto sa treba učiť empatii, treba sa naučiť vnímať reč tela a komunikovať s partnerom.