ariana

Týmto blogom by som chcela v sebe uzavrieť istú tému, ktorá momentálne rezonuje v našej spoločnosti. Ako deti na základnej škole sme sa aj my občas zúčastnili nejakých pohrebov. Raz sme s kamarátkou na pohrebe dostali veľmi nepríjemný záchvat smiechu. Samozrejme, nešlo o pohreb blízkeho príbuzného a možno ten smiech bol vlastne v skutočnosti potlačeným stresom. Odvtedy som sa stále bála, že sa to môže zopakovať. A navyše nás ešte aj postrašili, že keď sa na pohrebe smejeme, potom zomrie ktosi mladý. Mám pochopenie pre ľudské slabosti, pretože potláčanie svojich negatívnych pocitov a nekonfrontovanie sa so svojím tieňom z nás nerobí lepších ľudí, naopak, robí z nás ľudí viac umelých , čo sa v konečnom dôsledku obráti proti nám a nášmu okoliu. Áno, všetko ľudské má byť prirodzené.

V poslednom čase sa hodne debatovalo o nepekných reakciách po smrti Anny Záborskej a hlavne Charlieho Kirka. Jasné, že hejty a oslavu smrti je potrebné odsúdiť, a to hlavne v prípade Kirkovej smrti, ktorá bola násilná. Ak sa však vrátim k myšlienke, že tancovať na cudzom hrobe je prirodzené, napadne mi príklad z rodiny mojej spolublogerky, ktorá tu písala o osobnostných typoch. Syna jej bratranca zabili a hoci rodina pozná meno vraha, ten dodnes nebol nielen odsúdený, ale ani súdený. Mal totiž známosti a hlavne peniaze. Ak by ten vrah odrazu zomrel, nezatancovala by si matka obete obrazne povedané na jeho hrobe? Nie je to o radosti, ale skôr o pocite zadosťučinenia, že spravodlivosť vinníka napokon dobehla. Hoci mŕtveho nám už nikto nevráti… Preto aj vnímam, že poniektorí, čo sa cítili byť ohrození napríklad aktivitami Anny Záborskej, pocítili po jej smrti úľavu. Akurát ich odsudzujeme , že mali odvahu to napísať a hlavne ide o spôsob, ako to napísali.

A Kirk? Môže ho stokrát niekto obhajovať- aj včera som mala večer krátku debatu so známym, ktorý je špičkovým odborníkom na umelú inteligenciu, pracuje dlhodobo v tejto oblasti a aj vyučoval na vysokej škole. Stokrát môže niekto tvrdiť, aký bol Kirk úžasný , jeho videá hovoria jasnou rečou. Pomôžem si Chmelárom: “ 10. septembra je zavraždený Trumpov obľúbenec, politický aktivista Charlie Kirk. Odmietam sa na tomto mieste opakovane sporiť, kto to bol, pretože fakty sú absolútne jasné a tí, ktorí ho ustavične obhajujú, tak robia buď z nevedomosti alebo zo známej zaujatosti krajnej pravice, ktorá si vždy pomáhala klamstvami a mýtmi. Hádky o tom, čo Kirk povedal alebo nepovedal, sú úplne bezpredmetné, pretože jeho fanúšikovia preberajú informácie z tých istých falošných zdrojov, ktoré by sa dali pri väčšej intelektuálnej poctivosti ľahko overiť, lebo na rozdiel od zdieľania týchto lživých interpretácií sú už dávno k dispozícii videá s priamou Kirkovou rečou, takže o tom, či to a to povedal, nie sú v kruhoch disponujúcich kritickým myslením žiadne pochybnosti. Z môjho pohľadu najsilnejší prejav proti uctievaniu Charlieho Kirka predniesol baptistický reverend z Virgínie Howard John Wesley. Stojí za to si ho vypočuť, najmä pre tých, ktorý sa oháňajú Kirkovým silným náboženským cítením: „Charlie Kirk si nezaslúžil byť zavraždený. Ale som ohromený, keď vidím vlajky Spojených štátov amerických na pol žrde, ktoré vyzývajú tento národ, aby si uctil muža, ktorý bol nehanebným rasistom a celý svoj život venoval zasievaniu semien rozdelenia a nenávisti do tejto krajiny. A počúvam ľudí so selektívnym hnevom, ktorí sú rozhorčení z vraždy Charlieho Kirka, ale boli ľahostajní, keď Melissu Hortmanovú a jej manžela zastrelili v ich dome, a prikazujú mi, aby som mal úctu k mužovi, ktorý nemal žiadnu úctu k môjmu vlastnému životu. Charlie Kirk bol zarytý biely rasista, ktorý svoju opovrhnutiahodnú propagandu pral pod kapucňou „debatéra“ a zástancu „slobody prejavu“ – no jeho prívrženci sa dnes snažia dosiahnuť, aby boli ľudia prepustení z práce len za to, že zdieľajú veci, ktoré skutočne povedal. Je mi ľúto, ale nikde v Biblii nie je miesto, kde by nás učili ctiť si zlo. Spôsob, akým zomriete, vás nevykúpi z toho, ako ste žili. Nestanete sa hrdinom vo svojej smrti, keď ste zbraňou nepriateľa vo svojom živote. Charlie Kirk strávil svoju kariéru budovaním propagandistickej siete, pomocou ktorej klamal mladých vysokoškolákov a nemilosrdne šikanoval tých, s ktorými nesúhlasil. Zohral obrovskú úlohu v tom, že americká politická diskusia sa stala takou toxickou. Nemôžeme dovoliť, aby sa história prepisovala.“

Môj dodatok: nemal byť zavraždený, nemalo sa to stať, je dobré, že jeho vrah je v rukách spravodlivosti. Ale treba chápať aj ľudí, ktorých Kirkova smrť potešila , lebo im svojimi vystúpeniami jatril rany a svojím spôsobom aj ohrozoval. Propagácia zbraní, škandálne vyjadrenia o interrupciách, obhajovanie genocídy v Gaze- všetko v službách D. Trumpa. Preto neverím tým, ktorí sú za krviprelievanie v Gaze, schvaľujú použitie atómových bômb v Japonsku, že práve oni sú nositeľmi pravdy v názore na Kirka.

Nie, Kirk nebol žiadnym hrdinom, ale nemal takto zomrieť, to je fakt.