ariana

Všetci, ktorí sa o film zaujímajú viac ako len bežní konzumenti, vedia, že filmové umenie už dlhodobo upadá. Nie je to tým, že by snáď v súčasnosti neexistovali dobrí herci, je to skôr rýchlou dobou, ktorá ponúka príliš nekvalitné scenáre. V minulosti som hltala dietlovky a všetky hodnotné seriály, no dnes sa divákovi často servíruje brak, slabé odvary odtrhnuté od reality, presladené limonády alebo naopak príliš slané a pikantné menu. A ani divák sa akosi nesnaží bojovať o kvalitu. Trebárs jojkársky Neuer o vraždách, ktoré sa na Slovensku naozaj stali. Videla som jednu časť a stačilo- rýchlosť, akcia a plytkosť, plytkosť…

Klasiku už nedobehneme hoci by sme jej aj utekali oproti , no musím uznať, že sa občas aj dnes zrodí skvost, ktorý pripomína staré dobré časy. Na obrazovkách kvalitné filmy ponúka napríklad stanica Film Europe. Tam som nedávno objavila Bergmana. Napríklad jeho film Fanny a Alexander, skutočnú lahôdku. Film, čo človeka chytí a už nepustí. Včera som si dala podobnú porciu smutnej krásy. Videla som film, ktorý bolel a stále vo mne vyvoláva smútok. Film španielskeho režiséra Carlosa Sauru Starý dom uprostred Madridu. Mám rada španielske filmy, nie sú tak intelektuálne, zložité a umelé ako mnohé francúzske, podľa mňa sú nám Slovákom bližšie. Španieli vedia ponúknuť silné príbehy. Starý dom uprostred Madridu je alegorickou drámou o 8-ročnom dievčatku, ktoré sa vyrovnáva so stratou rodičov, predovšetkým mamy. Vo filme sa realita a fantázia,  minulosť a prítomnosť prelínajú, a predsa to nie je film pre snobov, porozumie mu každá citlivá duša. Ana žije so svojimi dvoma sestrami vo veľkom, starom rodičovskom dome uprostred Madridu. Stará sa o nich ich teta Paulina, matkina mladšia sestra a dobrácka slúžka Rosa. Veľké oči Any Torrent , ktorá hrá dievčatko Anu, všetko okolo seba nemo pozorujú. Jej očami vidíme rozklad typickej španielskej hornostavovskej patriarchálnej rodiny. Perfektná je Geraldina Chaplin v dvojúlohe mŕtvej mamy aj dospelej Any .  

Ten smútok, ktorý dievčatko v sebe nosí, človeka prenasleduje. Napriek tomu pre mňa bol film nádherný, lebo som sa stretla s UMENÍM v tej najčistejšej podobe. Príbeh, ktorý sa mohol stať komukoľvek a kdekoľvek, a práve preto je nadčasový. Beznádej, ľútosť, smútok, prázdnota, výčitky, a predsa záver naznačuje, že treba ísť ďalej a nevzdávať sa. Optimizmus vyvoláva šláger Porque Te Vas, ktorý aspoň trochu zmierňuje ťaživú atmosféru a ktorý miestami trpko kontrastuje so životmi malých hrdiniek.