ariana

Dnes musím konštatovať aj to, že život v socializme bol životom v bubline, pre niekoho ale bubline peknej. Mnohí boli presvedčení, že tá bublina ich chráni. Navyše nám zhora úspešne masírovali mozgy. Po ekonomickej stránke sme si ani nemali na čo sťažovať, mali sme sociálnu istotu, nebolo nezamestnaných, bezdomovcov, neohrozovali nás veci, ktoré nás ohrozujú teraz. Zobrala som si mladomanželskú pôžičku a mohla som začať kupovať nábytok do bytu. Iste ma štvalo, že nemôžeme cestovať do istých krajín a hovoriť nahlas, čo si myslíme. A na školu, o ktorú som mala záujem, ma nezobrali, lebo môj otec bol u komunistov na čiernej listine. Preto keď začala revolúcia, povedala som vtedy maličkému synovi, ktorý mi ani poriadne nerozumel, že odteraz začíname žiť krajší život. Bublina sa v tom roku narušila a ako očarení sme počúvali všade okolo seba to, čo si ľudia naozaj myslia a svet sa vtedy zdal farebnejší. Kam sme sa to dostali dnes? Nemôžem povedať, že svet je krajší, hoci cestovať už možno všade, no cestovať môžu len tí, ktorí majú peniaze. Medzi ľuďmi sú až priveľké sociálne rozdiely. Západ nám nepriniesol bezpečnosť, naopak , stali sme sa neokolóniou a tí, ktorým sme sprvu verili, nás začali vydierať a vnucovať nám svoje pravidlá. Kto sa chce odchýliť od „správneho kurzu“ , toho už dokopú tam, kde ho chcú mať. Príkladom je Rumunsko, najnovšie Moldavsko. Už nám chýba len ustúpiť Vatikánu, veď aj s ním nás viaže zmluva.

Život v bubline má svoje výhody aj nevýhody. Bublina chráni, no aj obmedzuje a časom ohlupuje. Poznám pár žien a mužov, ktorí akoby si neuvedomovali skutočnosť a z bubliny nechcú vystúpiť. Žila som s manipulantom-psychopatom, ktorý sa venoval svojim záľubám, koníčkom. V byte sme mali 8 akvárií a dokázal aj rybu trestať, ak sa mu zdalo, že je neposlušná. Myslel si, že len jeho názory sú najmúdrejšie a jedine správne a ostatných považoval za menejcenných. On sa cítil ako nadčlovek. Takéto typy si o sebe namýšľajú, že sú čosi viac a ak im odporujete, tvrdo idú po vás. Psychopat môže byť inteligentný, sčítaný, a práve preto podceňuje svoje okolie a trestá, ak nezdieľate jeho názor alebo na neho zbožne nepozeráte.

Opačným príkladom je môj priateľ z mladosti. Sme v dennom kontakte, hoci sa osobne nestretávame. Dcéra mi vraví, že je do mňa zamilovaný a to mi trocha lichotí, ale nič si od toho nesľubujem. Viem, že by bol skvelý partner, vie, ako sa správať k žene a podporiť ju, ak to potrebuje. Je však ženatý, no vytvoril si pred svojou ženou bublinu, do ktorej sa pred ňou uzavrel. Žijú vedľa seba a majú opačné názory na zásadné veci a on si už zvykol na urážky z jej úst. A tak sa venuje svojej záhrade a iným koníčkom a hlavne sa snaží- hoci zbytočne- pomáhať synovi , ktorý je závislý na alkohole a lieči sa na psychiatrii. Nedokáže vystúpiť z bubliny a ja sa mu do nej nesnažím silno fúkať, ale ho aspoň vypočuť. Veď je veľa ľudí, ktorí nemajú dosť síl a odvahy začať žiť nový život.