ariana

Kristína je jedným z najhodnotnejších ľudí, akých poznám. Navštevujeme a telefonujeme si málo, ale vždy to stojí zato. Napríklad včera ma doslova šokovala- ona, značne konzervatívna dušička sa mi priznala s názorom na istú vec. Podobný názor mám aj ja, no veľmi ma potešilo, že je ďalším príkladom toho, že aj za „múrmi“ denníka Pravda žijú ľudia, ktorí sa nepozerajú na svet z čierno bieleho uhla. Lebo za tento názor by tu čelila príšernému hejtu. Kristína žije v dlhoročnom manželstve a jej hlavnou prioritou sú deti. Viem, že sa vo vzťahu niekedy cíti veľmi sama. Včera ma prekvapila aj informáciou o svojom mužovi. Taký držgroš to vždy bol a odrazu ho čosi osvietilo a vraj bude posielať 150 eur mesačne na pomoc synovej známej, ktorá po nečakanej smrti manžela zostala sama s tromi deťmi a hypotékou na krku. Klobúk dole!

Kristína nemala v živote veľa vzťahov, no boli zvláštne, tak trocha nekonvenčné. Jej vzťahy sú dôkazom, že nie je dobré premárniť šancu, ktorú v živote dostaneme. Jej prvá láska bola asi najkrajšia, taká čistá romantická, nevinná. Chlapec síce pochádzal zo značne problémovej rodiny, no mal ju rád , bol k nej veľmi milý. Odrazu ju však nečakane opustil. Bez vysvetlenia , z ničoho nič. Skoro sa zrútila. Vtedy sa človek pýta, čo som zle urobil, čo som pokazil. Bolí to. Po rokoch sa dozvedela, že chlapcovi ktosi natáral, že mu bola neverná. Kvôli hlúpej podlej klebete sa s ňou rozišiel. Aj taký je život.

Dušan. Snažil sa presadiť v istej oblasti a čosi si dokázať. Stretávali sa nie tak často, ako by si to bola priala. Veru, mala dať na svojho otca. Keď jej Dušan zahlásil, že v zime k nej chodiť nebude, lebo cesty sú zlé , otec len hodil rukou a precedil pomedzi zuby: “ To nie je chlap. Z tohto nič nebude.“ A veruže mal pravdu. Kristína po čase zistila, že za zriedkavými stretnutiami sa skrýva Dušanov strach zo zlyhania v sexuálnej oblasti. Mal problémy a neveril si. Raz ho pozvala k sebe do bytu a vtedy sa stal menší zázrak. Vyšlo im to a obaja cítili aj zvláštne energetické spojenie medzi sebou. Pri odchode jej zamyslene povedal:“ Ja ničím tento vzťah.“ Áno, mal pravdu, on ho ničil tým, že mu nedal príležitosť. Zafungovalo to ako to funguje aj inde. Keď už by bol aj mal záujem, ju to prešlo.

Ten tretí. Tak trocha narcis, tak trocha iné psychické poruchy. Na tohto by sa hodil citát z jedného tu publikovaného článku:“ Za traumatizované detstvo chlapcov i dievčat väčšinou môže uplatňovanie patriarchálnych schém. Nezáleží na tom, či ich deťom vnucujú otcovia, alebo matky. Niekedy to nerobia zo slobodnej vôle, ale preto, aby sa chlapci vedeli presadiť a dievčatá si našli svoje miesto v mužmi riadenom svete. Trpia všetci, pretože znášať absenciu nehy, emocionality, ľudskosti, tolerancie je neľahké.“

Bol zvláštny, príťažlivý. A bol už v značne zrelom, pokročilom veku. Malo ju varovať, že napriek vzťahom, ktoré mal , ostal sám. Ak muž v takom veku po vystriedaní pár partneriek nikoho nemá , asi len niekde bude chyba. Žil nekonvenčne a stále snoril, čo kde napísala, lebo sa zoznámili cez istú sieť. Aj sa stretli, aj si boli sympatickí. Dokonca volala známej veštici, hoci takým veciam nikdy neverila. Tá jej povedala, že tento chlap nevie žiť vo vzťahu, nevie si ženu udržať. Napriek tomu mu túžila pomôcť. Rozišiel sa s ňou veľmi hulvátsky a netradične. Kdesi čítal nejaké jej vyjadrenie k istému problému. S jej názorom nesúhlasil, tak jej manipulatívne napísal, aby mu to vysvetlila a čakal, že sa vari bude za názor kajať. Chcela mu volať, podebatovať o tom, no nemal záujem. Z tohto šoku, z tej nespravodlivosti sa dlho nemohla spamätať. Napísal jej, že je koniec. Napriek tomu sa s ním ešte chcela stretnúť a radila sa s kamarátkou, či mu má navrhnúť stretnutie. Odpoveď kamarátky bola trefná- ako u jej otca pred rokmi ohľadom Dušana. Kamarátka odpovedala drsne: „Skús to. Sú len dve možnosti. Buď zistíš , že je debil hneď alebo až po čase.“ Kristína je hodne tolerantná osoba a veľa by tomu človeku bola tolerovala. Namiesto toho, aby sa ju snažil si získať ako kamarátku a bližšie ju v realite spoznať , šancu zahodil.

Viem, ani muži to nemajú ľahké. Mnohí sa nevedia vyrozprávať, vyplakať. Ženy áno a preto aj dlhšie žijú. Dusiť pocity nie je dobré, ani ich uvoľňovať zlým spôsobom , napríklad alkoholom. Veľa mužov trpí rôznymi psychickými poruchami, no problémom je, že si to nechcú priznať a myslia si, že problémy zvládnu sami. No často ich nezvládnu. Trpia oni a ich blízki. A pritom možno sú celú dobu dvere vlastne otvorené…