O Rumunoch a Rumunsku toho veľa neviem. Miesto v mojom srdci má akurát historka o Draculovi a takisto som počula, že našu dedinu oslobodili Rumuni a že sa matka môjho starého otca veľmi hnevala, lebo jej do cesta padali vši z ich vlasov. Viem o bývalom krutom režime, srdce mi drásalo, keď som sa dočítala, že Rumuni museli povyhadzovať na ulicu z bytov mačky a psy, lebo sa to považovalo za buržoázny prežitok. Videla som pár dobrých realistických rumunských filmov, z ktorých vanula hodne ťaživá atmosféra. Takisto si spomínam na bývalú známu, ktorá v časoch socializmu bola v Rumunsku na dovolenke a plakala pri pohľade na biedne deti, ktoré si od nej pýtali cukríky. No a teraz mám suseda Rumuna, ktorý sa sem presťahoval za láskou. Vychádzame spolu veľmi dobre a pomáhame si navzájom. Aj jeho rodičia sú dobrí, láskaví ľudia.
Včera do mojej filmovej zbierky pribudol ďalší perfektný film – rumunský koprodukčný s názvom R.M.N. Odohráva sa v čase Vianoc v multietnickej transylvánskej dedine. Hlavný hrdina sa vracia z Nemecka a chce sa venovať synovi, lebo sa mu zdá, že z neho treba urobiť chlapa, ktorý sa prestane báť. Rieši aj vzťah s bývalou milenkou Csillou. Majiteľka pekárne, v ktorej Csilla pracuje, túži po stále vyšších dotáciách z EÚ. Miestna pekáreň má však problém s najímaním ďalšej pracovnej sily. Ponúkajú totiž tak nízky plat, že miestni ani na opakované ponuky nereagujú. Csilla s majiteľkou zamestnajú troch chlapov zo Srí Lanky… Pri sledovaní filmu som mala občas dojem, že by sa mohol odohrávať aj na Slovensku, hoci chcem veriť, že dnes už väčšina Slovákov rozmýšľa inak. Smútok vo mne vyvolali scény, v ktorých Mathias učil svojho syna zabíjať zvieratá a chytať ich do pasce. Myslím si, že musí prísť nová generácia, ktorá mužov naučí, že byť jemný nie je hanba. Progresívci na to nešli zo správneho konca. Ženy, ktoré vo filme predstavujú to najlepšie , nemali vo svete patriarchálnych mačov šancu. Obyvatelia rumunskej dediny takisto reptali proti tomu, čo sa im nepáči na EU. Vo filme občania zo seba chŕlili nenávisť, dokonca sa k nim pridal aj farár. „Cigáňov sme sa zbavili a teraz sa budeme hádať kvôli nejakým cudzincom?“ „V Paríži je teraz viac negrov a arabov ako Francúzov!“ „Vážte slová, západ nás sleduje!“ Poznáte tieto vety aj zo Slovenska? Vo filme sa spomínali aj medvede, neviem nič o tých rumunských, viem len, že tie naše majú zničené tráviace trakty konzumáciou kukurice, ktorá ich láka, no neposkytuje výživu, ktorú potrebujú, preto sa zdržiavajú v blízkosti ľudí. A namiesto odstrelu problémových jedincov u nás začína dochádzať k masakrám. Aj mláďat. Hlavný problém filmu spočíva v nenávisti voči inakosti. Inakosť je tu predstavená v podobe dobráckych zamestnancov, ktorí len túžia zabezpečiť seba a svoje rodiny. A skoro všetci proti nim spísali petíciu, dokonca ich napadli v podobe akéhosi Ku klux klanu. Keď som počúvala debaty miestnych, pripomínali mi primitívne debaty v Pravde, keďže v reálnom živote sa stýkam iba s tými, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke, akú mám ja. Chcela by som veriť, že na Slovensku máme vyspelejšiu spoločnosť a že hádam toto by sa u nás nestalo. Polarizácia v spoločnosti však aj u nás narastá. Odsúdiť dobrých pracovitých ľudí len preto, že sú z iného kontinentu a majú inú farbu pokožky? A predsa mám obavu z rastu pravicového extrémizmu a xenofóbie. Naozaj je to tak, ako hovorí hlavný hrdina synovi? : „Ti, čo majú zľutovanie, umrú ako prví.“
Dodatok: samozrejme viem, že masová vlna prisťahovalcov určite nie je dobrá, vidíme, čo sa deje v Nemecku, ale napr. aj vo Švédsku, film však hovorí o dvoch imigrantoch…a o tom, že poniektorým prekáža už pomaly všetko, čo je len trocha iné
Celá debata | RSS tejto debaty