ariana

Pesimisti či optimisti, teraz je to jedno, aj jedni aj druhí si už začínajú uvedomovať, že Európa začína pripomínať Titanic, ktorý sa potápa. Slovensko je malým prederaveným člnom pevne pripútaným k veľkej lodi. Čln sa zmieta v rozbúrenom mori, no odtrhnúť sa nedokáže. A keby aj- diery sú už priveľké a skaza na dosah. Pasažiermi sme my všetci a okolo nás krúži žralok s menom Ukrajina. Chce si uchmatnúť čo najviac z tiel, ktoré onedlho v ľadovej vode pomrznú a utopia sa. Kapitána či kapitánku Titanicu nikde nevidno, no možno len zaliezla ako krysa do bezpečia.

A čo náš silný spojenec spoza veľkej mláky? Zosnulý kardinál Dominik Duka povedal, že USA už trikrát ratovali Európu, ktorá sa do šlamastiky dostala sama. Prvýkrát v prvej svetovej vojne, druhýkrát v druhej svetovej vojne a tretíkrát počas tej studenej. A pýtal sa, či nás má ratovať aj teraz. Jeho oponent by však argumentoval protiotázkou -robila to Amerika snáď nezištne a zadarmo? Neprofitovala z pomoci nakoniec hlavne ona? Nemá skôr pravdu jeden komentujúci, ktorý napísal:“ Zle je, keď si nepriateľom USA, smrteľne, keď si jeho priateľom. “ ?

A potom sú tu krajiny, ktoré majú svoj skazonosný Titanic už dávno za sebou. Odrazili sa a bojujú zo všetkých síl , aby bránili svoje záujmy. Spúšťačom boli aj známe udalosti v Odese a vierolomný západ. Rusko momentálne po mieri netúži, hoci to navonok deklaruje, pretože potrebuje dokončiť, čo začalo- dobyť zvyšok Donbasu. Až keď bude mať v rukách celú oblasť, až potom pristúpi úprimne k rokovaciemu stolu. Tomuto silnému hráčovi sa nemožno čudovať, na druhej strane , ak dáme na misku váh utrpenie v Odese, čo je to v porovnaní s hrôzou vojny ? Položí si niekto z tých, ktorí tak veľmi fandia víťazovi konfliktu otázku, či nejde o veľký nepomer – v Odese zomrelo pár ľudí , vo vojne ich zomierajú státisíce. Stálo to zato? Nedalo sa inak? Je pravda, že nielen Rusi, ale vlastný národ decimuje aj dosadený zelený mužíček, decimuje ho zlými rozhodnutiami, lebo čím dlhšie trvá vojna, tým dlhšie trvá jeho moc a ochrana.
Zlú dobu žijeme . A čo Slovensko? V porovnaní s tragédiami okolitého sveta sa tá naša bieda zdá byť zanedbateľná. Našou biedou sme totiž len my, dve skupiny stojace proti sebe a východisko žiadne. Márne čakáme na Godota.