ariana

Nič nové a možno ani zaujímavé dnes zrejme nenapíšem, ale cítim potrebu vyjadriť sa k tejto téme. Včera ma totiž prekvapil premiér Fico, keď som si z jeho úst vypočula, že vlastne za udalosťami v novembri 1989 stoja komunisti, tí dobrí, ktorí sa z úzadia už nemohli pozerať na to svinstvo v štáte a tak dovolili, aby s prižmúrením ich očí došlo k takzvanej revolúcii. Fico asi sám seba zaraďuje k týmto dobrákom komunistom.

Mňa nikdy vlastne nezaujímalo, ako došlo k revolúcii, pre mňa sú podstatné výsledky. Donedávna som ani nevedela, koľko všelijakých teórií existuje o vzniku tejto jedinečnej udalosti, na ktorú môžu byť Slováci a Česi právom pyšní. Nech sa zdám hocikomu z vás naivná, je mi to jedno, načo si budem namáhať mozog skúmaním rôznych konšpirácií , hlavne keď v konečnom dôsledku je to vlastne už jedno. Mňa zaujíma, ako som sa cítila počas tých novembrových dní ja, moja rodina, moji známi. A všetci sme sa vtedy tešili. Dnes ma oslovil jeden z blogerov, pán Papuga, ktorý asi najviac vystihol aj moje cítenie a vnímanie celej tejto témy.

Áno, 17. november- to je pád totalitného režimu a vznik demokracie, ktorá však má u nás občas aj tak trocha krivú podobu. Tí politici, ktorí po novembri viedli národ, boli špekulanti a sklamali. Ale do politiky čistí ľudia predsa nechodia a ak do nej vojdú a nechcú sa úplne zašpiniť, odídu, kým je čas. Ideály socializmu boli krásne, ale vzhľadom na ľudskú prirodzenosť nerealizovateľné. Veď si spomeňme na vtipy o tom, že kto nekradne, okráda svoju rodinu. Na druhej strane, dnes to už vtipy nie sú, lebo kradnutie sa stalo bežnou realitou a pre mnohých prirodzenou súčasťou života. Socializmus nahradil kapitalizmus a ak aj v socializme boli medzi nami rozdiely, v kapitalizme narástli do obludných rozmerov.

Áno, za socializmu sa mnohým žilo lepšie, nemali sme tu bezdomovcov a iné vypuklé spoločenské neduhy, otázkou však je, dokedy by sa bol vtedajší režim udržal. Pamätám sa, že sme ani neverili vlastným ušiam, očiam, toľko farieb a vôní mal zrazu okolitý svet a pre nás, ktorí milujeme slobodu a potrebujeme ju k životu ako soľ , to bol menší zázrak- už si nedávať pozor na ústa, môcť voľne povedať svoj názor. Preto sa pridávam k tým, ktorí považujú 17. november za dôležitý medzník a je mi jedno , kto to z úzadia riadil. Občania tomu verili a zmenu sme chceli, hoci si pamätám, že nás starí ľudia v tom čase varovali a mnohé ich proroctvá sa splnili.

Je smutné, že naši súčasní slovenskí politici si takmer každý svojím dielom prihrievajú počas týchto dní svoju polievočku, akoby si uzurpovali tento sviatok pre seba. Pokrytci, nebezpeční pre demokraciu, alebo populistickí klamári- čo je lepšie? V každom prípade my, optimisti , nezabúdajme a spomeňme si na slnečné okamihy, keď sme sa cítili na chvíľu skutočne slobodní a verili sme, že bude lepšie a že naše sny sa premenia na skutočnosť.