ariana

Občas sa vo svojich blogoch nechávam inšpirovať blogmi iných blogerov, aj keď musím povedať, že s nimi skôr v niečom nesúhlasím a potrebujem len vyjadriť svoj názor podrobnejšie, ako by som to urobila v komentári. Tak napríklad nedávno som si prečítala, že pán XY rád počúval isté rádio, no na protest proti tomu , že 17. novembra nevysielalo, ho už počúvať nebude. Ďalší zase nebude chodiť do divadla, hoci divadlo miluje na protest proti hercom, ktorý doň vnášajú politiku. Alebo osoba XZ nesúhlasí s tým, že vydavateľstvá Martinus či Panta Rhei zablokovali knižný veľtrh Bibliotéka a tak si tituly u nich len prelistuje, ale zo zásady nekúpi. Takisto už nebude sledovať Netflix, pretože ponúka seriály, v ktorých je často umiestnený lesbický či gay pár.

Musím úprimne povedať, že uvedené názory chápem, každý má právo na svoj druh protestu, ja to rešpektujem a zrejme by som pred rokmi podobne reagovala aj ja. A môj terajší postoj? Napríklad Netflix som mala pred dvomi rokmi predplatený, potom som predplatné zrušila. Nie je pravda, že by ponúkal len povrchné seriály. Netflix je širokospektrálny. V ponuke má aj veľmi hodnotné staršie filmy. Tie som však už videla a zvyšok mi pripadal hodne komerčný , preto som dala prednosť inej, dokonca lacnejšej možnosti, kde si môžem filmy aj stiahnuť na disk . Tam som videla nedávno aj niektorými toľko kritizovaného Duchoňa a musím povedať, že síce dieru do sveta neurobí, ale je natočený s vkusom, slušne. Proste, páčil sa mi.

Ku kníhkupectvám – navštevujem ich menej, mám svoju zbierku kníh, ktorá mi stačí a v meste navštevujem veľmi dobre vybavený antikvariát. Občas si ale predsa len nejaký ten titul z Martinusu kúpim, dokonca som sa uchádzala o prácu v ich kníhkupectve. Martinus je skutočne na ÚROVNI. Ponuka, služby. Ústretový prístup pri rezervácii kníh a – predstavte si! Môžete si knihu kúpiť, prečítať a ak sa vám nebude páčiť, môžete ju do pár dní vrátiť a dostanete svoje peniaze naspäť. Klobúk dole! Toto si môže dovoliť len skutočne silný hráč.

V detstve som občas trucovala spôsobom, že som odmietla jesť navarené jedlo. Tajne som od hladu škrípala zubami a potrestala som sa len sama. Pred asi 8 rokmi som sa pre akúsi maličkosť urazila a prestala som chodiť do repro servisu , ktorý mi poskytoval perfektné služby, na protest som to nejaký čas riešila cez podobnú službu , no v inom meste. Značne mi to komplikovalo život, až som sa nakoniec poslušne vrátila do pôvodného košiara a som spokojná. Iste chápete, prečo to píšem. Na záver skopírujem jeden veľmi rozumný komentár z diskusie, ktorý plne vyjadruje to, čo cítim, čo som prežila a k čomu som dospela:

„Ak by som prestal počúvať stanice v rádiu, relácie v TV, prestal chodiť do reťazcov, kde mi predali nahnitú mandarínku, netankoval na ČS, kde sa na mňa osoba zamračila, nechodil do práce, lebo šéf, či majiteľ bol komanč, mafián, alebo tunelár, necestoval MHD, lebo mi elina ufujazdila spred nosa, odsťahoval sa z bytu, lebo dôverníčka je nedôveryhodná … tak by som akurát tak vytrestal: SEBA Evidentne čím som starší, tým som tolerantnejší a dnes už viem, že nič nie je bezchybné a všetko treba násobiť koeficientom menším ako 1,0.“