Každý, kto si v ťažkých časoch zachová ľudskosť, kto sa stane svetlom pre tých, čo cítia beznádej, je hrdinom našich čias. Každý, kto pomáha tomu, kto pomoc potrebuje. Určite nemám na mysli pomoc typu zbierok na zbrane, to sú zbierky, ktoré podporujú smrť. Idú Vianoce. Istá nadácia robí zbierku pre ukrajinské deti- ide o zbierku na kúpu nových hračiek. Každé dieťa si zaslúži hračku. Spomeňte si na dojímavý príbeh Hugovej malej Cosette. To, že v niektorých častiach Ukrajiny je zdanlivo pokoj, neznamená, že vojna v srdciach ľudí neexistuje. Len si už s ňou zvykli žiť. Mnohí zrejme zaspávajú s obavou, že sa na druhý deň nemusia zobudiť a ráno ďakujú, že prežili. Mysleli by sme si v roku 2021, že sa v 21. storočí smrť v podobe vojny priblíži až k našim hraniciam?
Hrdinom našich čias je aj Japonec, ktorý predal svoj dom v Tokiu a presťahoval sa do vojnou zničenej Ukrajiny odkiaľ všetci utekali. V charkovskej Saltivke zriadil Fumi Café, kde každý deň jeho kuchárky uvaria 500 obedov zadarmo. Prezývajú ho Samuraj z Charkova. „Ľudia v Charkove sú veľmi vyčerpaní, nemajú peniaze, nemajú prácu a ich úspory sú takmer preč. Nemajú čo jesť, tak predávajú všetko čo sa dá. Ja len poskytujem jedlo takýmto ľuďom.“
Fumi platí obedy zo svojich peňazí a zo zbierok. Na sídlisku vysadil čerešne sakury a pre deti zriadil knižnicu. „Deti sú ukrajinská nádej,“ tvrdí vdovec, ktorého dcéra je zverolekárka.


Bolo to by to dojímavé, keby USA neviedli... ...
Celá debata | RSS tejto debaty