ariana

K napísaniu blogu ma inšpiroval iný blog a aj názory diskutujúcich. Môj blog nebude dlhý , no verím, že sa ozve pár rozumných ľudí a čo- to k nemu pridá. Pripúšťam, že sa môžem v istých tvrdeniach mýliť. Momentálne tu vidím u poniektorých akúsi snahu ospravedlňovať Trumpa za zločiny, ktorých sa dopúšťa, lebo ho k tomu „dokopali“ korporáty a zbrojári atď. Iste, dejiny nám poskytujú dôkazy o viacerých poddajných ovečkách, za ktoré v skutočnosti vládla z úzadia iná pevná ruka. A aj v tých novodobých by sa našlo pár takýchto príkladov. Napríklad Volodymyr Zelenskyj. No to nič nemení na fakte osobnej zodpovednosti vrcholového politika. Alebo teda môžeme ospravedlňovať za polarizáciu spoločnosti Zuzanu Čaputovú, lebo bola kýmsi sponzorovaná a podľa niektorých teda vlastne dosadená? Či Petra Pavla? Potom používajme rovnaký meter na všetkých. Čo taký Mečiar, ktorý na špinavosti využíval SIS? Tiež obeť? A hádam aj Hitler? Takže aj Robert Fico vlastne za korupciu nemôže , lebo…tí z úzadia?

V demokratických systémoch sú prezidenti a premiéri ovplyvňovaní viacerými legitímnymi aj neformálnymi faktormi:

1. Ekonomické záujmy a lobing: Veľké korporácie a finančné skupiny majú prostredníctvom lobingu vplyv na legislatívu. Ich sila spočíva v schopnosti ovplyvňovať ekonomiku a zamestnanosť.
2. Medzinárodné organizácie: Suverenita štátov je čiastočne obmedzená členstvom v organizáciách ako EÚ, NATO, OSN alebo MMF, ktoré určujú spoločné pravidlá a štandardy.
3. Vplyv poradcov a aparátu: Lídri sa spoliehajú na expertov a tajné služby, ktoré filtrujú informácie, čím môžu nepriamo usmerňovať ich rozhodovanie.
4. Financovanie kampaní: Politici sú často dlžní svojim donorom, čo vytvára priestor pre presadzovanie záujmov tých, ktorí financovali ich cestu k moci.

Ale to neznamená, že ich možno ospravedlňovať , oni si vybrali tú cestu a zdá sa, že po nej aj radi kráčajú.