ariana

Takmer každý človek s výnimkou mimoriadne primitívnych jedincov sa v živote riadi istými zásadami , uznáva isté teórie alebo proste len k niečomu postupne dospel. Raz mi kamarátka povedala, že sme tu ako v škole, že niektorí z nás sa nachádzajú bez ohľadu na vek na nižšom stupni a iní sa už učia na strednej či vysokej škole. Táto teória sa mi páči. Ja si myslím, že hoci jadro v nás je u každého rovnaké, sme na rozdielnom vývojovom stupni v rôznych oblastiach života, pričom nemusí ísť o inteligenciu ako takú. Niekto môže byť na vysokej úrovni v komunikácii s ľuďmi , iný je v danej oblasti sotva slabý trojkár, ale jeho sila zase môže spočívať v niečom inom. Našou úlohou je postupne napredovať, naprieč rôznymi životmi stúpať po schodíkoch vyššie a zdokonaľovať sa. Niekomu to trvá rýchlejšie, inému kratšie.

Preto ani ja neodsudzujem ľudí, ktorí majú iný názor na zvieratá ako ja, ak im neubližujú. Vnímam len, že sú nevidomí a ja som zase nevidomá možno v niečom inom. Biblia hovorí, že človek bol stvorený „na Boží obraz, podľa Božej podoby“, čo zvieratám udelené nebolo. To človeku dáva jedinečnú duchovnú dimenziu, schopnosť premýšľať a napodobňovať vlastnosti Stvoriteľa. Boh dáva ľuďom pokyn, aby si podmanili zem a vládli nad rybami, vtáctvom a všetkými plazmi. Táto vláda mala byť pôvodne láskyplnou správou, nie despotizmom. Adamovi bolo zverené pomenovať zvieratá, čo v biblickom kontexte symbolizuje autoritu a pochopenie ich podstaty, čím sa opäť potvrdzuje nadradenosť človeka. Biblia uvádza, že Boh podriadil zvieratá prvému človeku. Po páde do hriechu sa vzťah zmenil a zvieratá začali pociťovať strach z človeka. Hoci má človek nad zvieratami moc, Biblia nabáda k starostlivosti. Spravodlivý človek sa stará o svoje zvieratá, zatiaľ čo surovosť sa odsudzuje. Hoci je človek nadradený, Biblia poukazuje na to, že z hľadiska fyzickej smrti majú človek aj zviera spoločný osud – obaja pochádzajú z prachu a obaja sa doň vracajú, čo pripomína ľudskú smrteľnosť a skutočnosť, že zvieratá sú takisto živými tvormi. Záverom, Biblia definuje človeka ako vyššiu formu stvorenia s duchovným poslaním, ktorý má nad zvieratami vládnuť, no zároveň je zodpovedný Bohu za to, ako s týmto stvorenstvom zaobchádza.

Boh vytvoril zvieratá pre ľudí. Môžu ľuďom pomáhať pri práci a môžu byť aj ich spoločníkmi. Okrem toho ich existencia vyzdvihuje Božiu lásku a múdrosť. Zvieratá slúžia človeku aj ako zdroj potravy. Pôvodne Boh dal človeku len rastlinnú potravu.  Ale po vyše 1600 rokoch — po potope- Boh povedal: „Každý pohybujúci sa živočích, ktorý je nažive, nech vám slúži ako potrava. Tak ako zelené rastlinstvo, tak vám to všetko dávam.“

Ja však mám s mnohými veriacimi inú skúsenosť. A síce, že sú im slová Biblie hodne vnútorne vzdialené. A nielen s veriacimi, samozrejme. Mnoho ľudí podceňuje zvieratá a zdôrazňuje, že človek je pánom prírody. Podľa mňa ide o prejav chorého ega. Mne napríklad nikdy nenapadlo vyvyšovať sa nad zvieratá, beriem sa ako súčasť prírody, ako jej rovnocenná zložka, do ktorej patria aj ony. Pokora a súcit je základom skutočnej lásky, ktorá zabúda na ego. Zvieratá cítia rovnako ako človek, na rozdiel od neho však nepoznajú zákernosť, nevymýšľajú rôzne kruté spôsoby mučenia a nevedú dlhodobé vojny. Od detstva to tak vnímam, lebo všetci spoločne spoluvytvárame túto Zem, tento život, každý tu má svoj podiel. Nedelím na ľudí a zvieratá, ale na škodcov a tých, čo pomáhajú. Rovnakou škodnou je človek tak ako aj zviera. Od zvierat sa máme čo učiť a sú veci, ktoré aj tak nedokážeme. Obdivujem včely, lastovičky pre inštinkt, mačky pre pružnosť a psy pre oddanosť, dravce pre rýchlosť, od labutí sa zase môžeme učiť vernosti. Zotročenim sa sám stávaš otrokom. Napríklad otrokom jedla. Mnohí z nás sú neskromní- kým niekde umierajú ľudia od hladu, my sa prežierame a zabíjame tých, čo vedľa nás často živoria a smrť je pre nich často aj vykúpením. Zvieratá sú naši bratia a sestry, len nehovoria našim jazykom, ale to neznamená, že necítia, naopak, mnohé predvídajú a mnohí ľudia majú radšej spoločnosť zvierat ako ľudí práve pre ich prirodzenosť a preto, že nedokážu cielene ubližovať. Súcit, pokora a rešpekt k zvieracej ríši, to je to, čo potrebujeme. Barbarstvo, akých sa na týchto nemých tvárach dopúšťame, je smutnou vizitkou ľudstva od nepamäti.