ariana

Dnes má Slovensko dôvod na radosť. Veď srdce každého Slováka, ktorý sa zaujíma o hokej, muselo pookriať pri výkone našich chlapcov na MS. Chlapci nás hrdo reprezentujú a nedelia sa na dva tábory. Je smutné, že ako národ sa dokážeme zjednotiť už snáď len pri športe, na koncerte, kde počuť dobrú hudbu alebo tam, kde cítime do oči bijúcu nespravodlivosť, ako tomu bolo pri langošovej kauze.

Včera som si užívala jednu z najlepších diskusných relácii na TA3. Tá je príkladom, že aj o politike môžeme premýšľať pokojne a snažiť sa o nadhľad. Premýšľavci z Markeru včera hovorili hlavne o Ukrajine. Pri pokojnej atmosfére, ktorá v štúdiu vládla, o to viac vynikol smútok, ktorý bolo cítiť z reči novinárov. Vážim si ich, lebo hoci sa vedia pozrieť na udalosti s nadhľadom a z rôznych uhlov, vedia aj jasne pomenovať okrem príčiny aj to, kto je agresorom. Čo mnohí fanúšikovia Ruska nedokážu napriek do očí bijúcim faktom. Vojna neškodí len Ukrajine, škodí aj Rusku, škodí aj Európe, Slovensku a hlavne berie ľuďom životy. Aj na Zelenského sa dokázali pozrieť títo páni novinári objektívne. Tak ako vieme, že žobre, vydiera, potláča demokraciu na Ukrajine a pokračovanie vojny mu v podstate kryje chrbát, treba povedať aj to, že do „služieb“ Ukrajiny nevstupoval s úmyslom zničiť ju. No podľahol velikánskemu tlaku z domáceho (banderovského) a vonkajšieho(progresívneho) prostredia. Odolať takému tlaku dokáže málokto. A teraz už ide len zotrvačnosťou a je vyčerpaný ako zrejme aj Vladimír Putin. Putin nedávno povedal, že vojna sa blíži ku koncu. Máme mu veriť? Ale aj on už musí cítiť, že Rusi majú vojny plné zuby, že nechcú umierať a nechcú byť izolovaní. Nestačí im uznanie Číny, potrebujú uznanie Európy namiesto nenávisti a pohŕdania. Putin už vie, že vplyv na západnú Ukrajinu definitívne stratil. Táto vojna sa nikdy nemala začať, má svoje príčiny a vinníkov, ku ktorým možno zarátať aj Spojené štáty a Veľkú Britániu. Ukrajina ktorá mala 50 miliónov obyvateľov, ich dnes má 25 miliónov, z toho 10 miliónov tvoria dôchodcovia. Proti komu veľké Rusko teda vlastne dnes bojuje? Možno aj Vladimir Vladimirovič si túto otázku občas položí. Odpoveďou by mu malo byť hrôzostrašné ticho z vedomia, že k tejto hrôze prispel aj on. A tí z vás , ktorí ste výrazne prorusky orientovaní a fandíte Rusom sa v tichu takisto pýtajte svojho svedomia, či ste to takto chceli. A nehádžte vinu iba na jednu stranu. A zamyslite sa nad sebou aj vy, ktorí fandíte len a len Ukrajincom a posielate ich v duchu na smrť , lebo vraj bojujú aj za nás.

Zakončím optimisticky- verím, že V.V. Putin myslel svoje slová o rýchlom ukončení vojny vážne. Vie totiž, že v novembri už možno nebude mať podporu amerického prezidenta. A že všetko to, čo si naplánoval získať na začiatku, bez toho, aby rozpútal jadrový konflikt, už nezíska. Všetci ľudia dobrej vôle čakajú na mier, na trvalý mier a nie na prímerie, ktoré nás v konečnom dôsledku bude ako časovaná bomba ohrozovať aj v ďalších rokoch.