ariana

Útočia viac na ženy voliči a politici koalície alebo viac voliči a politici opozície? S takouto otázkou som sa nedávno stretla, no nejako zvlášť som sa nad ňou nezamyslela. Možno sa v diskusii (dúfam, že diskusii na úrovni) viac dozviem od vás. Ja nedelím ľudí na opozičných a koaličných, hulvát je hulvátom a nezáleží na tom, aké politické tričko má na sebe oblečené. Hulváta ľahko poznáš v diskusiách, nediskutuje k téme, ale zaútočí na osobu, v tomto prípade na ženu- blogerku či diskutujúcu. Zakomplexovaný chlap je veľkým nešťastím pre svoje okolie a aj virtuálny svet. Muž, ktorý je vyrovnaný a spokojný so svojím životom a so sebou , nepotrebuje bezdôvodne zapárať do nikoho. A najprimitívnejšie je samozrejme útočiť na výzor človeka, na veci, za ktoré človek nemôže.

Slovenská spoločnosť sa momentálne správa neracionálne. Ľudia navzájom nediskutujú, ale nadávajú si do do zradcov, kolaborantov, dezolátov, libtardov. Neargumentujú, ale osobne na seba útočia. Žijú v oddelených bublinách a sú presvedčení, že to tí druhí tu šíria zlo a nenávisť.

Otázka útokov na ženy ako také či na ženy političky vykazuje isté trendy. Zoberme si na paškál len dve najsilnejšie strany- Smer -SD a Progresívne Slovensko. Predstavitelia strany Smer-SD sú kritizovaní za ostrejšiu a konfrontačnú rétoriku. Terčom ich útokov boli v minulosti často ženy vo vysokých funkciách – napríklad bývalá prezidentka Zuzana Čaputová alebo političky opozície. Kritika Smeru voči ženám mala aj osobné až sexistické narážky, útoky na vzhľad, rodinné zázemie. Strana zároveň čelí kritike napríklad za to, že na svojich podujatiach, ako sú napríklad oslavy MDŽ prezentuje tradičný pohľad na ženy, ktorý niekedy sprevádzajú sexistické vtipy.

Progresívne Slovensko sa vo svojom programe zameriava na ochranu ľudských práv, rovnosť pohlaví, na boj proti domácemu alebo digitálnemu násiliu na ženách. Z toho vyplýva, že by sa predstavitelia PS verbálnym útokom na ženy na základe ich pohlavia mali vyhýbať a takýto slovník odmietať. Je to ale skutočne tak? Faktom ale je, že progresívne útoky na oponentky zo Smeru alebo iných vládnych strán sa zvyčajne držia v rovine vecnej politickej alebo ideologickej kritiky. To, že mnohé političky-progresívky bývajú v debatách značne agresívne a nepríjemné, to už je iná téma.

Progresívky a liberálne orientované ženy sú často terčom útokov zo strany alternatívnej scény, radikálnych voličov a konzervatívnych oponentov. Útoky v komentároch bývajú často vulgárne, útočia na ich sexualitu, vzhľad, materstvo alebo ich označujú za „anti-rodinné“. Smeráčky zase čelia útokom najmä z opozičného tábora. Tieto útoky sa zväčša zameriavajú na ich údajnú nekompetentnosť, korupciu alebo podporu vládnej politiky, no v internetových diskusiách sa takisto nevyhnú dehonestujúcim či sexistickým urážkam len preto, že sú ženy.

Takže záverom- čert ako diabol. Platí však základné pravidlo- ak hocikto bezdôvodne zaútočí na iného, hoci dotyčný ho ničím osobne neprovokoval, tak je v momentálnej nepohode, to sa stane raz začas takmer každému. Ale ak útoky pretrvávajú, opakujú sa, útočiaci by mal určite vyhľadať dobrého psychológa. Otázkou však je, či mu to vôbec pomôže.