ariana

V dávnej minulosti za čias socializmu sme o podobných tragédiách čítali len v novinách a to hlavne v súvislosti so „zlou“ Amerikou. Teraz už máme Ameriku, zdá sa, za humnami. Najnovšia tragédia v Staškove vyvoláva obavy a kladie tejto spoločnosti veľa nepríjemných otázok. V dobách, na ktoré už spomíname s nostalgiou, bývali takisto mnohí žiaci drzí a všeličo si dovoľovali, ale siahnuť v škole priamo na život učiteľa, to sme tu asi nemali. Najnovší útok je svojím spôsobom paradoxom- žiak, ktorý miništroval a teda mal byť veriaci, vraždil. Ďalší dôkaz, že byť veriacim neznamená byť automaticky dobrým človekom, ba často je tomu práve naopak.

K tragédii by sa mali vyjadriť predovšetkým psychológovia, no zdá sa, že nabudila hlavne politikov. Politici sú ľudia, ktorí nepoznajú význam slova svedomie. Mnohí idú za svojím cieľom aj cez mŕtvoly a neštítia sa vytĺkať politický kapitál hoci aj z vraždy. K najbezohľadnejším na Slovensku patrí napríklad Jaro Naď. Už aj obvinil ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že sa to nemuselo stať, keby včas zasiahol. Zabudol, že bol vo Vrútkach zavraždený učiteľ v časoch, keď aj on bol súčasťou vtedajšej vlády?

Dobre robia ľudia, ktorí sa v dnešných napätých časoch venujú sebe, svojej rodine, priateľom a svojím koníčkom. Ako povedal prezident- politici si nezaslúžia, aby sme ich milovali ani nenávideli. Mnohí už dávno prestali byť ľuďmi, stali sa hyenami v ľudskej koži. Jednou takou je práve Jaro Naď.