ariana

Áno, prečo práve lekári a učitelia sú večne nespokojní so svojimi platmi a s podmienkami v práci? Alebo inak- šomreme občas všetci, no týchto počuť najviac , ich nespokojnosť sa najčastejšie pretriasa na verejnosti. Každé povolanie je potrebné, ani bez smetiarov, pekárov či predavačov by sme nemohli existovať , môžu mnohí z vás namietať. Iste, ideálne by bolo platiť každého človeka podľa výkonu, no kto presne zmeria výkon v takom školstve či zdravotníctve? Myslím si, že najviac oceňované by mali byť také práce, ktoré sa podpisujú na psychickom a fyzickom zdraví človeka. Sedieť niekde na vrátnici a informovať okoloidúcich je síce takisto potrebné, no občas to môže byť aj riadna zašiváreň. Ja si cením napríklad prácu policajtov, veď denne pracovať so zločinom a vnímať negatívne emócie, to sa na človeku takisto podpíše.

Takže lekári. Mimoriadne dôležité povolanie , ak pochybuješ, zistíš, keď ich budeš potrebovať. Iste, platy majú na slovenské pomery nadštandardné, na tom sa zhodneme pravdepodobne všetci, ako aj na tom, že slovenské zdravotníctvo potrebuje pár výživných injekcií, aby sa spamätalo a pookrialo. A hlavne treba veriť ,že sa už hádam stane premiérskou témou. Áno, lekári sú rôzni , a aj rôzne študovali. Jednotne však tvrdia, že sa pri štúdiu poriadne nadreli. Napríklad mne kedysi dávno pohŕdavo šprihla do tváre študentka medicíny, že jedna jej skúška vydá za moje tri. Takže v niektorých tá nadradenosť zostala, iní sú zase skromní a prácu berú ako poslanie, ako službu. Ak nie sme spokojní s ich postupom, vždy je možnosť obrátiť sa vyššie. Aj mne raz nechali omylom v bruchu po operácii zabudnutý predmet, a predsa som nezanevrela. Pretože zase iná partia mi pomohla život výrazne skvalitniť. A ak sa vrátim ku vete , že sa práca podpisuje na zdraví človeka, tak to určite platí o lekároch. Často operujú celé hodiny a sú pod vysokánskym stresom , chcú zachrániť , no sú si vedomí , že to vyjsť nemusí. Aj preto pod vplyvom stresu občas hľadajú únikové cestičky …

Učitelia, to je o niečom inom. Nevyskakujú až do takej výšky ako lekári, lebo sú si dobre vedomí svojich možností. Kvalitný lekár sa zbalí a cestu do sveta má otvorenú, no u učiteľa to neplatí. Ale čo sa týka toho duševného zdravia a záťažového prostredia, môžu im smelo konkurovať .Iste, šťastlivci, ktorí učia na dobrých školách , si vytiahli tú správnu kartu a takým možno závidieť letné prázdniny , všelijaké to voľno pomimo, takisto môžeme šomrať na rôznych tiežučiteľov a tiežmetódy. No tým poctivým, pre vec zapáleným, ktorí sa starajú o drobizg napríklad v základnej škole, kde sa v zmiešanej triede nájde kde kto, tým skutočne niet čo závidieť. Verte, ani tie prázdniny by vám nestali za zničené nervy. Zbytočnú byrokraciu by ešte prežili, však s tou zápasíme viacerí , no že k nim prichádzajú žiaci poznačení rodinným prostredím, ktorí si zlosť vybíjajú nielen na spolužiakoch, to je už horšie. A učitelia rodinné prostredie nezmenia a práve ono je základom všetkého. Sú aj také prípady, že učiteľ ani poriadne neučí, lebo sa snaží na hodine prežiť slovné útoky žiakov. Agresivity zvlášť v istých komunitách pribúda. Progresívne metódy sú tu nanič, neosvedčili sa a inklúzia? Nič horšie sa učiteľom nemohlo stať. A to si zoberte, že ani rodičia už nie sú takí, ako boli dakedy. Do všetkého vidia, nad všetkým mudrujú. Jasné, nie všetci. Nie, tieto progresívne trendy vôbec nie sú dobré , chcelo by to normálnu konzervatívnu zmenu. Inak nám učitelia budú zo školstva odchádzať, a vykašlú sa aj na zvyšujúci sa plat. Bude im totiž chýbať tá najväčšia odmena -pocit , že za sebou vidím výsledok svojej práce.