ariana

V čase, keď ešte istá moja príbuzná pracovala ako uvádzačka v bratislavskom divadle, sme naše divadelné scény s rodinou a priateľmi navštevovali pomerne často. Zvlášť dobré spomienky mám na muzikály Na skle maľované a Krysař. Teraz už hlavne čas a iné okolnosti nedovolia venovať sa návšteve divadiel do tej miery, do akej by sme si to priali. Hoci vidieť napríklad takú Krvavú svadbu, to by bol možno aj ten pravý darček k narodeninám. A musím sa priznať, že by ma neodradila od návštevy tohto umeleckého skvostu ani predstava, čo herci budú čítať po predstavení. Niežeby som s ich počínaním bola stotožnená, ale zase robiť hystériu a dušovať sa, že už viac do divadla nepôjdem, ako o tom píšu viacerí na svojich FB profiloch mi pripadá ako taký detinský trucpodnik. Veď sa tým len potrestajú sami. Ak teda ide o skutočných milovníkov divadla.

Romana Tabaková( alebo radšej Tabak?) je známa vyvolávaním škandálikov. Kvôli tomu poslednému sa v očiach časti našej verejnosti stala nebojácnou hrdinkou. Nevieme, či je faktom, že počas predstavenia pozerala do mobilu , ako jej vytkla istá blízko sediaca dáma. Je to možné. Napokon, mať v divadle za susedku Tabakovú alebo ktoréhokoľvek politika či inú známu tvár predsa len zvádza spolu alebo blízko sediacich sem tam zaškúliť a skúmať, čo dotyčný(á) práve robí. Je možné aj to, že pani Tabak sa už dopredu pripravila vediac, čo bude nasledovať v závere. Je možné, že sa snažila prihrať si politické body a zabodovať aj u Huliaka, s ktorým sa vraj celkom nemusia. Ale je celkom dobre možné, že celá akcia bola výsledkom Romaninej spontánnosti. Tou je totiž známa. Ja osobne si ju pamätám hlavne zo scény , keď celá očarená obhajovala plagiátora Borisa Kollára. Tvárila sa pritom tak, akoby sa plánovala zaradiť do zástupu k jeho mamičkám.

Čo povedať o hercoch a ich aktivitách ? Myslím si, že napriek tomu, že staršia generácia už takmer vymrela, aj medzi mladými sa nájde hodne talentov. Doba je predsa len iná, a aj výrazové prostriedky umelca na ňu musia reagovať. Vidím to pri sledovaní niektorých starých seriálov. Sú úžasné, no občas dýchajú istou naivitou. Nám to prekážať nemusí, ale mladej generácii už môžu miestami pripadať minimálne zvláštne ak nie smiešne. Herci, ktorí sa hlásia k progresívcom , majú podľa mnohých vymleté či vymyté mozgy. Iste, takých sa nájde celkom dosť, no nájde sa aj hodne premýšľajúcich, a preto presvedčených. Ako príklad uvediem Ukrajinu. Môžeme si myslieť o príčinách konfliktu, čo len chceme, ale je faktom, že Ukrajinci sa bránia agresorovi. My sme vojnu poznali len z rozprávania, zo školy, či z filmov, a ak zrazu bol reálne napadnutý susedný štát, pripadá to právom mnohým z nás ako barbarstvo, lebo zabíjanie je barbarstvo. Preto mnoho ľudí nebude skúmať, čo tomu celému predchádzalo, oni vidia len agresora a obeť a sú za všetkými desiatimi, aby obeť agresora porazila a vyhnala. Toto som uviedla len ako príklad , tým nechcem povedať, že s hercami súhlasím, ale že mnohých chápem. Je však faktom, že po predstavení by mali nechať divákov na pokoji, aby v nich doznel umelecký zážitok a ak už politika- tak nech dostane priestor na námestiach.