ariana

Kým prejdem k tej otázke, rada by som zdôraznila, že ako žena som zásadne proti všetkým vojnám a uznávam iba vojny obranné, to znamená, ak sa jeden štát bráni pred agresiou, ktorú ničím nevyprovokoval. Preto mám takú averziu voči štátom ako Izrael a USA a hnusí sa mi dvojaký meter a falošnosť tých, čo nevedia nielen jednoznačne týchto agresorov odsúdiť, ale hlavne proti nim prijať sankcie. Momentálne ma ale samozrejme najviac trápi konflikt na Ukrajine, veď je naším susedom. Keď vypukla vojna, veľa ľudí Rusov odsúdilo a mnohí boli v šoku, ale aj to bolo len dôkazom, že voči tomu, čo sa dialo v minulosti ďaleko za bránami Európy, sme boli v podstate ľahostajní, lebo sa nás to bezprostredne netýkalo. Až keď nám vojna doslova zaklopala na dvere, odrazu sa Európa spamätala.

Včera vysielala TA3 výbornú debatu. Zazneli v nej obavy z možného vývoja konfliktu a aj zlé prognózy. V Európe silnejú antiruské postoje. Američania donútili Európu odtrhnúť sa od ruských energií a keď to pokorne urobila, o to viac ňou teraz hlboko pohŕdajú. Lebo slabochov si silní skutočne nevážia. Takisto sa v debate spomínalo, že síce Ukrajina prehráva, ale ani Rusi nepostupujú tak, ako by si priali a Ukrajinci stále viac ovládajú bojové remeslo. Ukrajinský vojenský rozpočet je vysoký, Zelenskému vyhovuje pokračovanie vojny. Zaznela aj obava, že ak Rusi budú požadovať demilitarizáciu Ukrajiny, čo s tým množstvom ukrajinských vojakov, veď môže byť pre Európu neustálym zdrojom nebezpečných konfliktov. Takisto bolo povedané, že aj v Rusku silnie nespokojnosť s miernym vedením vojny. Po vyvraždení iránskeho vedenia nastalo v Rusku zdesenie, ale vo vzduchu zrazu ostala visieť otázka, prečo aj my nemôžeme byť tvrdší. Nikto nevie, komu skôr rupnú nervy a ako sa celé toto vojnové dobrodružstvo skončí.

Čo sa týka príčin vojny, viem, že viacerí nebudú súhlasiť s tým, že Rusko bolo provokované zo strany Američanov, že Ukrajinci naozaj utláčali ruskú menšinu a dokonca vraždili Rusov žijúcich na Donbase. Mne je to jasné a takisto mi je jasné, že západ chcel Rusko oslabiť ukrajinskými rukami. Po zmarených rokovaniach v Istanbule sa Rusko rozhodlo bojovať a aby tie straty na životoch mali aj nejaký zmysel, rozhodlo sa dobyť celý Donbas. Je to logické, víťaz si stále určuje podmienky, či sa to niekomu páči, alebo nie. A ja sa stále pýtam, ako tento konflikt budú vnímať ďalšie generácie? Na čiu stranu sa priklonia? Už tu nejde len o Rusov a Ukrajincov, kvôli tejto vojne trpíme zhoršením životnej úrovne všetci. Mali sa azda Ukrajinci hneď na začiatku vzdať? Tak by ste im niektorí poradili? Tak by to malo byť správne?

Ale k otázke v nadpise. Stále mi vŕta v hlave, či napriek provokáciám nemohli Rusi postupovať inak. Nemohli byť ráznejší, ale tak aby nedošlo až k vojenskému stretu? Veď preventívne vojny predsa hádam odsudzujeme všetci a Rusov nikto nenapadol. K otázke a teda k napísaniu celého blogu ma vyprovokoval dnešný komentár, ktorý inváziu ospravedlňuje, lebo – citujem a vyberám isté časti z komentára: “ Jeseň 2021-eskalácia útokov na „odštiepenecké územia“. V decembri 2021 posmešná odpoveď Bidena na žiadosť RF prerokovať bezpečnostnú situáciu na Ukrajine. Pri hraniciach Donbasu bolo pripravených 200 tisíc ukrajinských vojakov, ktorí dostali od Zelenského poverenie „potlačiť prejavy terorizmu“ začiatkom marca 2022. Prečo ich neposlal ku hraniciam RF, ale k Donbasu? V noci na 17. 2. 2022 OBSE zaznamenala vyše tisíc vzdušných úderov na oblasť Donbasu. Následne Donecká a Luhanská republika požiadali Ruskú dumu o začlenenie do územia RF a o ochranu pred útokmi ukrajinskej armády.“

Nie som vojak, preto sa pýtam hlavne mužov, ale nie primitívnych protiruských hejterov a trollov- nemohla RF odpovedať protiútokmi na tie vzdušné údery? To mi dáva logiku a je aj spravodlivé, ak bránili svojich , ktorí ich o to požiadali. Museli Rusi zaútočiť aj na západnú časť? Komentujúca mi na to odpovedala, že by to vraj bolo skončilo rovnako a že RF nemala určite v pláne takýto rozsiahly vojenský konflikt. Naozaj? Ja o tom nie som celkom presvedčená. A čo vy? Čo si myslíte, akým spôsobom mohla RF ochrániť svoju menšinu bez toho, aby začala vojnu proti Ukrajine? Naozaj sa inak nedalo? Naozaj museli začať v mene ochrany svojich ničivú vojnu, ktorá ubližuje všetkým? Stáli im územia, ktoré získali a oslobodili od banderovských útokov, za smrť miliónov? Tí, ktorí Rusov nenávidia, majú v odpovedi jasno a tí ostatní , ktorým vo vojne nikto neumrel, z diaľky možno povedia áno. Ja hovorím , že nie. Ale hlavne sa budem tešiť, ak sa celá hrôza konečne skončí a ukrajinské, ale aj ruské obyvateľstvo si vydýchne a začne s obnovou svojich zničených území. Ak sa podpíšu mierové zmluvy a prijmú garancie o ďalšom neútočení, už to prestanem rozoberať. Prestanem sa pýtať, uvažovať nad tým, čo bolo, lebo som človekom budúcnosti.