ariana

Už keď som včera začala písať blog, vedela som, že nerobím dobre. Už ani nie inštinkt, ale zdravý rozum ma varoval, aby som to nerobila, napriek tomu som nevedela premôcť nutkanie vyjadriť svoje pocity. Ak nie ste v kruhu svojich blízkych alebo v skupine rovnako naladených ľudí či ľudí s podobnými názormi, naozaj nie je dobré odhaľovať sa a ísť s kožou na trh. Podobne nezdravé či dokonca až neetické je prepierať na verejnosti špinavé prádlo zo súkromia či ohovárať tých, ktorí sa už nemôžu brániť. Nie je dobré písať o súkromí, o svojom vnútre zvlášť ak ste človek vysokej citlivosti. To nemusí znamenať nevyrovnanosť, to znamená, že napríklad v diskusiách vnímate energiu pisateľa resp. naladíte sa na jeho pocity. A potom reagujete emotívne, trebárs ak je text agresívny, burcujúci, agresivita a hnev stúpajú aj vo vás. Na druhej strane obdivujem blogerov, ktorí chodia s kožou na trh, ak samozrejme neprekračujú isté hranice, pretože si u ľudí veľmi cením úprimnosť. No nie každý to vníma podobne. A potom dochádza ku situácii, že ten, ktorý sa napríklad zle vyspal, si na vás vyleje zlosť alebo niekomu pripomeniete jeho manželku, s ktorou má spor. Muži, ktorí nerozumejú ženskému svetu, sa na vás oboria, lebo im pripomínate isté veci alebo vo vás vidia svoj tieň. Najlepšie reagujú asi tí, ktorí si pomyslia svoje, mávnu rukou že aká hlupaňa a ani nemajú potrebu ventilovať svoju momentálnu nepohodu. Skrátka a jasne záverom-ozaj nie je dobré písať či už v blogoch alebo v diskusiách o sebe, ak nie ste práve flegmatik, ktorému sú reakcie ľudí ľahostajné. Chodiť s kožou na trh sa neoplatí, všade číha primitívny hlupák, ktorý vás urazí. Ale sme ľudia, však? A občas máme potrebu vypísať sa hoci aj pred tými nesprávnymi.

Ono najhorší ani nie sú hlupáci, lebo tí nebývajú zameraní na konkrétnu osobu, ich hlúposť kvitne všade a pre všetkých. Sú hlúpi zo svojej podstaty. Nedebatujú k téme, ale urážajú alebo trúsia akože vtipné poznámky. Potrebu ubližovať majú skôr tí frustrovaní a nevyrovnaní. Ako ich poznáme? Napríklad v diskusiách ide o jedincov, ktorí majú potrebu dominancie alebo neschopnosti spracovať opačný názor. Namiesto reakcie k téme útočia na osobu – cieľom je poníženie oponenta, aby sa sám cítil lepšie. Ďalšie znaky: extrémna emocionálna reaktivita, prehnané reakcie. Na banálny nesúhlas reaguje neprimeraným hnevom, urážkami alebo záplavou správ. Takisto čiernobiele videnie- Svet delí na „my“ vs. „oni“. Ak s ním v jednej veci nesúhlasíte, automaticky vás zaradí do tábora nepriateľov. Písanie veľkými písmenami ,nadmerné množstvo výkričníkov. Neschopnosť priznať chybu, pretože nevyrovnaný človek vníma priznanie omylu ako totálnu osobnú porážku. Nevyrovnaní ľudia menia tému -keď prehrávajú v argumentácii, odbočia k niečomu úplne inému. Niekedy sa hrajú na obeť-tvária sa, že sú prenasledovaní za „svoju pravdu“, hoci len porušujú pravidlá slušnosti. Mnohí vyhľadávajú konflikty, lebo čerpajú energiu z negatívnych emócií iných. Do diskusií vstupujú s cieľom vyvolať hádku, nie hľadať riešenie. Ďalším znakom je toxická pozitivita alebo falošné identity (mnoho nickov). Niekedy sa nevyrovnanosť prejavuje prehnaným zdieľaním súkromia a hľadaním potvrdzovania vlastnej hodnoty cez lajky. Takmer nikto z nás nie je ako kameň, veď ako ľudia máme svoje city, takže je možné, že aj v podstate vyrovnaný človek sa nájde v nejakom zo spomenutých znakov. Ide však o ich množstvo a intenzitu. V najhoršom pomôže odborník.

Ako reagovať v diskusiách na nevyrovnaného človeka? Najlepšou stratégiou je nereagovať. Nevyrovnaný človek potrebuje vaše emócie (hnev, obranu, vysvetľovanie). Ak mu ich nedodáte, diskusia pre neho stratí zmysel. Dobré je nastaviť hranice. Ako na to?

– Odpovedajte čo najstručnejšie, vecne a bez emócií. Ak človek nedostane emocionálnu reakciu (hnev, obhajobu), diskusia ho prestane baviť. Používajte frázy ako: „Rozumiem vášmu názoru,“ alebo „V poriadku.“

-Jasné vyhlásenie konca: Ak diskusia nikam nevedie, napíšte: „Vidím, že sa v tomto nezhodneme. Týmto za seba diskusiu končím a nebudem ďalej reagovať.“ Po tomto vyhlásení už naozaj neodpisujte.

-Nekomentujte osobný stav: Vyhnite sa diagnózam typu „ste labilný“. To len prileje olej do ohňa. Držte sa striktne témy, nie osoby.

-využite technické nástroje: Blokovanie ani nahlásenie kyberšikany nie sú prejavom slabosti, ale najúčinnejším nastavením hranice.

-pravidlo 24 hodín: Ak cítite, že vás komentár vytočil, odpovedzte až na druhý deň. Nevyrovnaní ľudia často profitujú z okamžitého impulzívneho napätia.