ariana

Oscar Wilde :“ Každý svätec má minulosť a každý hriešnik budúcnosť.“ Jeden z najkrajších výrokov. Oslovil ma práve tak ako kniha , ktorú som v minulosti čítala. Hovorila o falošnom farárovi , ktorý ale krásne kázal. Dal sa na cestu hriechu, no po čase dospel k pokániu. Stal sa misionárom. V závere knihy jeho manželka počúvala kázeň svojho muža. Tá kázeň nebola pekná , jeho reč už nebola uhladená, ako bývala, ale z tej kázne cítila, že sa zmenil, z tej kázne bolo cítiť, že má rád ľudí. Aj tento kňaz mal rodičov a možno práve oni v ňom vybudovali falošný pocit vlastnej výnimočnosti a neomylnosti.

Tak, ako sa vyučuje v školách náboženstvo, tak by sa možno malo vyučovať už od základnej školy Rodičovstvo. Ak by sa tomuto predmetu venovala patričná pozornosť, možno by spoločnosť už bola kdesi ďalej.

Dobrý rodič rovná sa dobrý človek, rovná sa zrelý človek. Tolerantný, v niečom konzervatívny, v niečom liberálny. Vždy však by mal ísť osobným príkladom. Dieťa faloš vycíti. Rodič je človek, ktorý by mal vysvetliť dieťaťu, že nie je na svete samo, že musí rešpektovať názory iných. Že každý z nás má iné skúsenosti a ak nechodíme v cudzích topánkach, mali by sme sa mierniť v prejavoch odsúdenia. Že za určité hranice nemožno ísť a ak za ne zájdeme, rozbijeme si hlavu o múr. Tie hranice dieťaťu najprv určia rodičia, neskôr škola a spoločnosť a ideálne je, ak si ich v dospelosti človek vie stanoviť sám.

Dobrý rodič pristupuje k svojim deťom individuálne, lebo každé dieťa potrebuje iný prístup. A vlastným príkladom ukáže dieťaťu, že nič nie je zadarmo , že treba prijať i neúspech , lebo bez neúspechov nemôžeš dozrieť a rásť. Je dobré naučiť dieťa, že tak ako dávať a deliť sa je dôležité i brať , že sa netreba hanbiť požiadať o pomoc . Že vôbec nie je slabosťou prejaviť svoje city , plakať, lebo plač lieči rovnako ako smiech. Dobrý rodič učí dieťa hravosti a rozvíja jeho fantáziu, no zároveň v ňom rozvíja i pocit zodpovednosti trebárs tým, že ho učí starať sa o zvieratko. Vysvetlí mu, že láska k iným sa odvíja od lásky k sebe , že si treba dopriať oddych, zábavu, pretože drina musí byť vyvážená odpočinkom. Že si treba urobiť radosť, odmeňovať sa. Rodič nekarhá za klamstvá, pretože ak si vybuduje s dieťaťom dôveru, to už nebude mať dôvody klamať. Dôležité je hovoriť o potrebe odpustenia, lebo niet takej krivdy či bolesti, na ktorú by nebol liek, liekom môže byť aj čas. Dieťa musí mať pocit bezpečia, prijatia. Musí mať pocit, že sa kedykoľvek môže vzdialiť, aby sa mohlo kedykoľvek vrátiť do rodného prístavu. Len takto vychované deti sa stanú mostom k lepšej budúcnosti nás všetkých.