ariana

Ktosi sa tu rozčuľoval nad Borisom Kollárom, vraj je nevoliteľný, lebo počas covidu obhajoval očkovanie a povedal, že ak by stovka na vakcínu zomrela, tak je to lepšie, ak sa tým 15 000 iných zachráni. Pre mňa je síce Boris nevoliteľný, ale určite nie kvôli týmto jeho slovám z minulosti. Bola to ťažká doba, veľmi ťažká a na Slovensku vládol chaos. Neustále sa menili pravidlá, celoplošné testovanie bol zlý nápad. Zlá informovanosť, vyvolávanie strachu namiesto upokojenia obyvateľstva. A že tu MOMky ktosi na svoje obohatenie využil, je logické, odnepamäti kriví ľudia využívajú príležitosť obohatiť sa. V každej dobe bez rozdielu.

Ale vrátim sa k výroku Borisa Kollára. Som rada, že som nemusela byť postavená pred voľbu skúšať vakcíny ešte nie celkom overené a zariskovať tak alebo nechať bez pomoci zomierať ľudí. A každý, kto má v sebe čo len trocha citu a empatie, nech sa nad tým zamyslí. Ak veríme, že ak niekoho obetujeme, väčšina sa zachráni, konáme v dobrej viere, nerobíme nič zlé. Hoci na druhej strane platí aj známa veta, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami.

Neustále rozdúchavanie vášní naša spoločnosť nepotrebuje. No tí, ktorí sa nezodpovedne správali počas covidu, pokračujú aj teraz. Kto sa správal počas covidu nezodpovedne? Pozor, nesúdim! Len konštatujem- boli to 1. rebeli- ľudia, pre ktorých akékoľvek príkazy a nariadenia znamenali obmedzenie osobnej slobody. Cieleným porušovaním pravidiel vyjadrovali odpor voči autoritám a štátu. 2. takzvaní nezraniteľní optimisti- skupina, ktorá verila, že im osobne vírus nehrozí. Išlo skôr o mladších alebo fyzicky zdravých jedincov, ktorí ochorenie bagatelizovali na úroveň „bežnej chrípky“ a odmietali nosiť rúška či dodržiavať odstupy. 3. stúpenci konšpirácií- verili, že vírus je vymyslený, umelo vytvorený na kontrolu ľudstva, alebo že očkovanie či opatrenia slúžia na iné skryté účely. 4. pandemicky vyhorení-na začiatku pandémie mohli pravidlá dodržiavať, no s predlžujúcim sa časom a neustálymi zmenami opatrení u nich nastala únava, rezignovali na opatrnosť kvôli túžbe po návrate k normálnemu životu. 5.Nezabúdajme na panikárov- podliehajú emóciám, masovo šírili neoverené poplašné správy a hoaxy na sociálnych sieťach, čím destabilizovali spoločnosť. Mnohým chýbala solidarita a empatia. Keďže sami nepatrili do rizikovej skupiny, chýbala im motivácia obmedzovať svoj komfort v prospech ochrany ostatných. A ak politici a médiá komunikovali zmätočne, prirodzená dôvera občanov klesala. Preto ľudia začali pravidlá ignorovať. Dlhodobá izolácia vážne poškodzovala duševné zdravie, mnohí porušovali pravidlá preto, že sociálny kontakt potrebovali pre zachovanie psychického zdravia, prípadne museli riskovať kvôli finančnému prežitiu a udržaniu práce.

Pandémia priniesla obrovskú neistotu. Pre niektorých ľudí bolo jednoduchšie prijať vymyslenú teóriu, ktorá ponúka jasného vinníka a jednoduché vysvetlenie ako prijať fakt, že svet čelí neviditeľnej hrozbe, ktorú nikto plne nekontroluje. Odporom voči pravidlám si kompenzovali vlastný pocit bezmocnosti. Hľadali len také informácie, ktoré potvrdzovali ich predpoklad, že koronavírus nie je nebezpečný. Uveriť tomu, čomu uveriť chcem, je jednoduchšie ako hľadať si informácie z rôznych zdrojov, porovnávať , analyzovať a nechať pracovať čas , ktorý raz pravdu vyjaví.