ariana

Nie, toto nebude v žiadnom prípade o politike. Hoci od Ukrajiniek , ktoré žijú na Slovensku, som sa takisto čosi o politike dozvedela. Nedelím ľudí na dezolátov a slniečkárov, delím ich, ak už ,tak zjednodušene na slušných a neslušných, šťastných a nešťastných. Tí, ktorí večne proti niekomu bojujú a podozrievajú, nebývajú práve najšťastnejší. Bolo ich len pár, ktoré sa so mnou skontaktovali, no ich názory na to, čo sa teraz deje na Ukrajine, sú rôzne. Časť z nich nadáva na Putina a preklína všetko ruské, tá zvyšná zase viní Spojené štáty a Zelenského. Žena z Donbasu mi potvrdila, že ruštinu v čase pred vojnou ozaj nebolo vhodné používať. Každá je iná , ale všetky tieto ženy majú jedno spoločné- prišli o domov , o blízkych, stratili istoty.

Páči sa mi meno Tamara, tak ich nazvem Tamarami. Tamara číslo jeden má rada Slovensko a cíti podporu zo strany Slovákov. Jej muž si tu našiel dobrú prácu, ona tú svoju ešte hľadá. Napriek tomu sa v noci budí a ani počas dňa jej myseľ nedokáže vypnúť a oddychovať. Tamara číslo dva je na tom inak. Na Slovensku síce našla úkryt, ale necíti sa tu bezpečne. Stalo sa jej napríklad, že jej vynadali, keď zistili, že je Ukrajinka. V autobuse si vypočula, ako štát dopláca na Ukrajincov, akí sú Ukrajinci drzí, že sú to banderovci a vozia sa tu na drahých autách. Tamaru číslo 3 dokonca fyzicky napadli a kričali, že sa má vrátiť na Ukrajinu.

Iste, sú rôzne , ale spoločnú majú bolesť. Cítia ju rovnako ako slovenské ženy, rovnako prežívajú strach. Nikto od Slovákov nežiada, aby nejednali v kontakte s Ukrajincami , ak sa im ich reakcie nepáčia, asertívne. Ale nie agresívne. Ukrajinky žijúce na Slovensku potrebujú podporu a pomoc. Ony si túto situáciu dobrovoľne nevybrali, hoci iste, sú medzi nimi aj špekulantky. No žiť v krajine, kde vám dávajú pocítiť , že ste cudzincom a vy sa nemáte možnosť integrovať, je hrozné.  

Pocit bezpečia a domova emigranti či migranti nedosiahnu ani po rokoch žitia v inej krajine. Málokomu sa dostane toho privilégiá.