ariana

Bolo tu v poslednom čase pár blogov , ktoré sa týkali Slovenska. Zaujali ma a páčili sa mi. Ja osobne na život na Slovensku nenadávam, pretože aj tam, za hranicami našej vlasti sa určite ľudia boria s nemalými problémami. Niekde sú problémy podobné tým našim, inde bojujú s takými, ktorých sme tu aspoň zatiaľ ušetrení. Iste, ak by som mala veľa peňazí , asi by som si kúpila domček pri mori, kam by som chodila relaxovať. Napríklad v Taliansku, Španielsku či niekde viac na severe. Ale neustále by som sa vracala domov. Slovensko je krásna krajina. Mne osobne prirástli k srdcu okrem našich veľhôr Liptov, Spiš ,Červený Kláštor, Trenčín, Banská Štiavnica a okolie, ale aj Trnava a bratislavské Staré Mesto. Každý z nás má kút, ktorý si obľúbil. Otázne je, ako sa nám na Slovensku žije. Podľa mňa je to otázka vnútorného postoja a vyrovnania. Nemusíme sa navážať do politikov, lebo si ich sami volíme, sú našou vizitkou. Myslím si však, že by nám prospela výmena, aby tých hore nahradila mladšia a stredná generácia schopných menežérov, ktorí majú deti, rodinu , pretože takí ľudia sú zodpovední a majú záujem krajinu budovať pre svojich potomkov. Aj keď je možné , že by sa našlo zase hodne takých, ktorí by sa riadili známym socialistickým, že kto nekradne, okráda svoju rodinu. Otázka domova je vecou postoja. Sú ľudia, ktorí sa dokážu udomácniť všade a hoci by na nich pozerali ako na cudzincov, im to neprekáža, sú vnútorne slobodní. Sú takí, ktorým to zase veľmi prekáža. Sú takí, pre ktorých je dôležité hlavne bezpečie, ale to predsa na Slovensku zatiaľ máme, aj keď tu existujú lokality, ktorým sa človek radšej vyhne. Na Slovensku máme chatrče, aj paláce, máme tu rozumných ľudí, ktorí tvoria a sami si skrášľujú svoje okolie, máme tu aj vandalov a neprispôsobivých hulvátov, ktorí ničia a kradnú. Niektorých lákajú lepšie zárobky a idú na západ, niektorí sa po čase vrátia, iní tam zapustia korene. Všetko je to individuálne. Rozhodne ale sa na Slovensku dá žiť a netreba z neho utekať. Chápem však útek mozgov, ktoré cítia, že sa tu nedokážu presadiť podľa svojej predstavy , že sa tu nemôžu uplatniť, lebo majú iné predstavy o fungovaní v oblasti, v ktorej pracujú, prekáža im tunajší systém. Ak si ale položím otázku , či sa tu máme zle a vidím plné nákupné centrá , plné vozíky potravín, nepripomína mi to rozvojovú krajinu. Iste, aj u nás žijú bezdomovci , často si však za život na ulici môžu sami. Slováci sú národ pracovitý, opravujeme si domy, skrášľujeme svoje okolie. Na Slovensku je hodne toho, čo by sa ešte dalo zlepšiť. Ale staršia generácia si musí uvedomiť, že život a myslenie ľudí sa mení, vyvíja a že sa netreba nostalgicky upínať k minulosti ,ale otvoriť aj novému. A mladí by sa mali zase viac zaujímať o tradície a dejiny nášho národa. Bez pochopenia minulosti niet šťastnej budúcnosti. Možno sú to pre niekoho frázy, ale tak to cítim.