Pomery v Európe sa po nástupe Trumpa zmenili. Namiesto Spojených štátov má hlavné slovo v bezpečnostnej politike Veľká Británia. Británia a EÚ si však nechcú priznať, že vojnu spolu s Ukrajinou prehrávajú. Na Slovensku našťastie nevládnu vojnoví jastrabi, ktorí by do vojny zaťahovali aj nás. Vláda R. Fica napriek neprajným rečiam získava vo svete kredit, Fico sa stretáva s Trumpom, Putinom, čínskym prezidentom, s Merzom, Zelenským, Leyenovou, Ruttem. Nejde hlavou proti múru, spory s Bruselom by mohli Slovensko finančne zničiť. No vie sa ozvať, keď je to potrebné. Horšie je na tom domáca politika. Pár ministrov- babrákov a pár neschopných konšpirátorov nahráva opozícii. A aj premiér svojimi prejavmi občas polarizuje spoločnosť a cielene vyvoláva napätie. Domáca politika nie je vyvážená, vláda urobí lepší krok a potom horším zase cúvne späť. Napríklad snahou meniť neustále Trestný zákonník a presviedčať verejnosť, že napríklad korupčné kauzy Kováčika neexistujú. Citujem z jedného dnešného komentára : „Aj po chybách koalície však platí, že alternatíva vyzerá horšie. S Ficom hrozí, že uviazne boj proti korupcii. S progresívcami hrozí, že uviazne sloboda slova.“ Tak čo si vyberieme?
Bez politikov zatiaľ existovať nemôžeme, mnohí z nich sú hanbou Slovenska. Útechou nám môže byť, že existujú ľudia, ktorí pre našu vlasť robia oveľa viac ako oni, reprezentujú Slovensko dôstojne, vzbudzujú a posilňujú našu národnú hrdosť. Ukazujú, že stále máme ľudský potenciál, na ktorí môžeme byť právom pyšní. Sú to nielen športovci , umelci či vedci, ale aj obyčajní ľudia práce. Napríklad ja obdivujem slovenskú skupinu Hrdza. Hrdza je prešovská hudobná skupina, ktorá od roku 1999 pôsobí v žánri world music. Kapela je známa spájaním slovenského a slovanského folklóru s prvkami modernej hudby (folk, rock, pop). Mladej generácii ukazuje krásu slovenských ľudových piesní veľmi prirodzeným spôsobom. Dnes ma potešil článok v Pravde. Na rozdiel od nepodareného Rózsovho pokusu, ktorý časom upadne do zabudnutia, táto pieseň prežije. 15. januára vstúpi do kín desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej o Ľudovítovi Štúrovi. Titulnú skladbu filmu nahrala a naspievala kapela Hrdza. Ide o nádhernú interpretáciou pôvodnej ľudovej piesne Kopala studienku. Vyberám z článku : „Táto pieseň je so Štúrom bytostne spojená. Práve na jej nápev napísal Janko Matuška slová, ktoré si študenti Evanjelického lýcea spievali ako protestsong po tom, čo bol Štúr v roku 1844 vylúčený z miesta učiteľa. Študenti vtedy nemohli tušiť, že presne o 150 rokov neskôr sa pieseň stane Slovenskou hymnou.
Napísala som nové slová, ktoré vedome vstupujú do dialógu s pôvodnou ľudovou piesňou aj s hymnickým rozmerom, vzdávajú hold ľudovej piesni aj hymne ako symbolu štátnosti. Titulná skladba tak potvrdzuje svedectvom o tom, ako sa z umeleckého prejavu, môže stať dejinný čin,“ vysvetľuje režisérka Mariana Čengel Solčanská.
Vypočujte si, ak máte záujem, no nie je to nádhera? https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/779895-tvorcovia-snimky-stur-predstavuju-titulnu-skladbu-videoklip-obsahuje-doposial-nezverejnene-zabery-z-filmu/


Ďakujem za krásne blogy vážená pani.(Kde ste... ...
v politike sa slušný človek dlho neohreje a... ...
Arana, dúfam, že si to prečítaš až zajtra, keď... ...
Ficova vláda zadlžuje raketovým tempom a... ...
Stotožňujem sa s pohladom autorky na domácu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty