ariana

Zaujal ma blog, v ktorom bloger chváli školstvo za socializmu a tvrdí, že bolo omnoho kvalitnejšie ako to terajšie. Uvádza napríklad tieto dôvody: Učitelia a škola mali v spoločnosti prirodzený rešpekt, učiteľ bol v škole pánom. Škola nepotrebovala bezpečnostné kamerové systémy, lebo vtedajšie socialistické zriadenie nečelilo hrozbám ako terorizmus, bombové vyhrážky, distribúcia drog v areáloch či masové útoky. Učitelia mali rozdelené služby na chodbách, dvoroch aj v jedálňach počas každej prestávky, školníci fungovali ako prirodzená autorita pri vstupe do budovy. Nebol potrebný žiadny pomocný personál priamo na vyučovaní( asistenti učiteľa, pedagogickí asistenti alebo osobní asistenti pre zdravotne znevýhodnené deti.) Socialistické školstvo na ZDŠ nepotrebovalo školského detského psychológa, lebo socialistické školopovinné deti boli po psychickej stránke oveľa stabilnejšie, odolnejšie ako tie dnešné. Nikto im nespomínal žiadne práva, ako s nimi učiteľ nesmie zaobchádzať. Vtedajší žiaci socialistických ZDŠ neprichádzali do škôl na vyučovanie s psychickými traumami, lebo doma si nemohli vypočuť od rodičov, že prišli z večera do rána o prácu. Bloger píše, že dnes máme na ZŠ množstvo psychicky labilných detí. Na dnešných kapitalistických ZŠ máme mladý personál, ktorý nemá prirodzenú autoritu u žiakov. Učitelia občas čelia doslova šikane zo strany žiakov, lebo rodičia ich nepodržia, ale stoja za svojimi nespratnými deťmi. Každý pedagóg si vyučuje, ako sa mu zachce. Každý používa vlastné „vyučovacie“ osnovy. Záverom: socialistickí žiaci boli múdrejší, slušnejší a odolnejší.

Dovolím si oponovať, hoci na druhej strane, v niečom s blogerom aj súhlasím. V prvom rade- vývoj nezastavíš. Voľakedy sme nemali napríklad mobil či internet, teraz máme veci, ktoré nám život v mnohom uľahčujú, no daňou za technický pokrok a zrýchlenú dobu sú riziká napríklad aj v podobe drog, teroristických útokov, kyberšikany. Dá sa súhlasiť s tým, že učiteľ mal väčší rešpekt, no treba sa opýtať, či si ho mnohí jedinci aj zaslúžili. Aj za socializmu žili totiž učitelia a „učitelia“. Neviem kde ako, ale aj dnes majú učitelia bežne služby na chodbe či v jedálni a ešte žijú aj zodpovední školníci. A že za socializmu nebol k dispozícii pomocný personál, to vôbec neznamená, že ho mnohí žiaci nepotrebovali. Len sa o istých veciach nepatrilo hovoriť a problémy sa zametali pod koberec. A ak špinu dlhodobo skrývate pod kobercom, po čase sa v miestnosti možno už ani nedá dýchať. Aj vtedajší žiaci mali problémy, aj za socializmu dochádzalo k šikane, zneužívaniu detí, týraniu, mnoho detí žilo s rodičmi alkoholikmi. A boli by veru vďačne uvítali pomoc psychológa: práve to mlčanie a nútené ticho spôsobilo, že tu dnes máme generácie tiež svojím spôsobom poznačené. A nie je pravda, že každý si učí, čo chce, bloger to vníma veľmi zjednodušene, existujú osnovy aj istý štandard, ktorý si ale môže učiteľ kreatívne podľa potreby upraviť.

Ako to konkrétne fungovalo napríklad na mojej ZŠ? Riaditeľa sme sa hrozne báli, chlapcov aj bil a vysmieval sa neempaticky z niektorých žiakov. Bol straník, skúsili by ste sa na neho sťažovať. Verím, že citlivejší žiaci trpeli traumou na jeho hodinách a že ich to mohlo aj poznačiť. Matematikár nám na hodinách spieval a večne bol opitý. Keď sme začali študovať na SŠ, žiaci z mesta boli neporovnateľne lepšie pripravení ako my. Memorovanie čosi v nás upevnilo, získali sme isté vedomosti a návyky, no neboli sme vedení k samostatnému kritickému premýšľaniu. Dnes môžu žiaci debatovať slobodne, nemusia si všetko držať v hlave, informácie sú dostupné napríklad na internete, treba sa len naučiť, čo si kde môžeš nájsť.

V debate k blogu ma upútali hlavne dva kritické komentáre. Jeden hovorí o tom, že tak ako fungoval socializmus, tak fungovala aj škola. Podvádzanie a opisovanie sa tolerovalo, memorizácia bola základom štúdia, štátna propaganda jej jadrom. Diskutujúci uviedol, že sa nám ani nesnívalo o bazénoch, športoviskách, hudobných sálach, ateliéroch, čo mali na západe. Na druhej strane je pravda, že dnes školstvo kolabuje, máme síce rôzne vymoženosti, ale často sa tam stráca bytosť a ľudskosť. Školstvo kolabuje, rešpekt k učiteľom sa stráca na celom svete. Máme my ale rešpekt k sebe? Na západe je tvrdo trestané, keď niekto podvádza. U nás je to tolerované… tak si vychovávame našich politikov od škôlky. Ako sa naučia klamať a podvádzať v skole, tak im to ide aj v živote.

Druhá diskutujúca spomína na príbeh študentky, ktorá bola na študijnom pobyte vo Francúzsku, kde navštevovala školu. Raz písali nejaký test, niečo nevedela, tak to chcela opísať od spolužiačky. Spolužiačka bola šokovaná, čo si to dovolila. Vraj ona sa musela usilovne učiť a to, čo vie, je výsledok jej práce. Nechápala, ako sa mohla pokúsiť „ukradnúť“ výsledok jej práce. Že je to rovnaké, ako keď zamestnanec pracuje, dostane za prácu peniaze a niekto by mu tie peniaze zobral. Iný kraj, iný mrav. 🙂

V socializme nebolo všetko zlé, no žili sme v klamstve. Úprimne by ma ale zaujímalo, či inde neklamali. Vyrástli z nich teda lepší ľudia ako sme my? Rozhodne nás roky v socializme aj psychicky poznačili. Vieme sa však pozrieť do zrkadla bez toho, aby sme museli poukazovať na iných a pýtať sa- a čo oni?