ariana

Karol je umelec a vždy si zakladal na svojej rodine. No nezhody mal s manželkou, na ktorej úspechy začal žiarliť a tá si deti vedela získať na svoju stranu a jeho ohovárala. To tvrdí on. Naozaj? Manželke napokon urobil podraz v práci, nahlásil niečo, čo bolo v rozpore so zákonom a čo ona tolerovala. Tá sa následne od neho s už dospelými deťmi odsťahovala. Deti odmietajú s otcom komunikovať a nestretávajú sa s ním. Je im skutočne ľahostajný? On tvrdí, že ich miloval a snažil sa im vždy pomáhať. Kde urobil chybu? Kto je tu ten horší?

Včera som sa po 16 rokoch rozprávala telefonicky s Marcelou. V čase, keď sme boli v priamom kontakte, už bola rozvedená a mala dve dospievajúce deti. Nikdy mi nepovedala, prečo vlastne od muža odišla a ani ma to nezaujímalo. Syn zostal s otcom a matku nechcel ani vidieť. Včera som sa však dozvedela, že už ani dcéra s mamou nekomunikuje a že ju vraj proti nej poštval bývalý partner. Nie je mi natoľko blízka, aby som sa zamýšľala nad tým, kto urobil kedy chybu. Beriem to, čo ponúka naše priateľstvo a to mi stačí. Každý má svoj život a svoje problémy.

Predsa ale sa zamýšľam všeobecne nad problémom a je mi jasné, že pravda býva väčšinou v strede. Dobre vychovám dieťa, verí mi a váži si ma a zrazu bum? Už o mne nechce ani počuť? Preto si myslím, že aj dnes tak módne rozpory kvôli politike sú len zásterkou pre hlbší problém. Zúžim problém na vzťah matky a dieťaťa. Otcov teraz vynecháme.

Odcudzenie v rodine kvôli politike je málokedy spojené len s jedinou voľbou. Politické názory skôr fungujú ako spúšťač hlbších, dlhodobo neriešených konfliktov alebo rozdielov v základných ľudských hodnotách. Keď deti prerušia kontakt s rodičom, zvyčajne ide o niečo komplexnejšie. Matka má pocit, že pre deti urobila maximum a obetovala sa pre ne. Politickú voľbu vníma ako svoje osobné právo, ktoré by nemalo mazať jej celoživotnú rodičovskú starostlivosť. Pocit nespravodlivosti u nej môže viesť k pocitu ublíženia. Pre deti zase môže politická strana, ktorú rodič volí, predstavovať ohrozenie hodnôt, bezpečnosti alebo budúcnosti. Ak strana presadzuje názory, ktoré deti vnímajú ako neetické alebo útočné voči ich životnému štýlu či priateľom, voľbu rodiča berú ako osobné sklamanie a zradu spoločných hodnôt. Deti si v dospelosti určujú vlastné hranice a niekedy nedokážu tolerovať názory, ktoré považujú za toxické. Je východiskom z krízy mlčanie? Východiskom býva pravidlo úplne vynechať politické témy zo vzájomných rozhovorov. Komunikáciu treba budovať na bežných veciach, spomienkach a záujmoch, ktoré rodinu spájali pred konfliktom. Matka musí prijať, že deti majú právo na vlastné názory a dospelý život, zatiaľ čo deti by mali rešpektovať autonómiu rodiča, ak to nezasahuje do ich priamej bezpečnosti.

Rozhodnutie dospelých detí prerušiť alebo výrazne obmedziť kontakt s matkou je takmer vždy výsledkom dlhodobého nahromadenia neriešených konfliktov a straty pocitu bezpečia. Najčastejšie príčiny odmietania kontaktu: traumy a zážitky z detstva-verbálne útoky, ponižovanie, prehnaná kritika alebo fyzické tresty. Ďalej emocionálna chladnosť matky alebo ignorovanie základných potrieb dieťaťa. Nestabilita matky- alkoholizmus, užívanie návykových látok alebo neliečené duševné poruchy. A v dospelosti? Prehnaná kontrola, snaha riadiť život dospelého dieťaťa, jeho kariéru či financie. Neustála kritika partnera alebo partnerky dospelého dieťaťa a zasahovanie do ich manželstva. Manipulácia-vyvolávanie pocitov viny, citové vydieranie alebo stavanie sa do roly obete. Neochota priznať si chybu, matka nedokáže uznať svoje minulé zlyhania a zľahčuje bolesť, ktorú dieťaťu spôsobila. Neprijatie životného štýlu, politických názorov, náboženského vyznania alebo sexuálnej orientácie dieťaťa. Ignorovanie opakovaných žiadostí dieťaťa o úpravu správania a rešpektovanie stanovených hraníc. Tlak po rozvode- vtiahnutie dieťaťa do sporov rodičov, kde bolo nútené vybrať si stranu. Očividné protežovanie jedného dieťaťa na úkor druhého. Príchod nového partnera matky, ktorý narušil bezpečné prostredie alebo sa správal k dieťaťu nepriateľsky. 

Príčin je veľa a prať špinavú bielizeň na verejnosti je nedôstojné a ešte viac prispieva k odcudzeniu. Prerušenie kontaktu býva pre obe strany extrémne bolestivé. Pre dospelé dieťa však často predstavuje jediný spôsob, ako si zachovať vlastnú autonómiu a duševnú rovnováhu.