Infantilnosť a emocionálna nezrelosť sa u starších mužov nad 50 rokov prejavujú špecifickým správaním, kedy ich citový a vôľový vývoj nezodpovedá ich biologickému veku. V tomto veku sa infantilita často prelína s krízou stredného veku, no na rozdiel od bežnej, občasnej hravosti ide o trvalé, nevedomé vzorce správania, kedy muž nedokáže fungovať ako zrelá osobnosť.
Peter nikdy nebol ideálnym manželom a otcom, no po 50.tke a čím viac sa blížil k 60.tke to s ním už skutočne išlo z kopca. Neustále sa pasoval do role obete. V práci vraj nedostaval príležitosti, aké by si bol zaslúžil. Keď nastal v práci akýkoľvek problém, raz bol na vine zlý šéf, potom kolegyňa prípadne sa proti nemu spiklo celé vedenie. Neustále nadával na zlý štát a jeho mantrami sa stavali vety typu Všetci sú proti mne. Nikto ma nedokáže oceniť. Hral rolu obete. Je faktom, že sa neskoro ženil, pretože vždy bol závislý na matke a jej servise. Preto aj svoju manželku vnímal ako materskú postavu, ktorá za neho vybaví lekárov, úrady, nákupy a vyrieši akýkoľvek domáci problém.
Horšie to bolo, keď po prepustení z práce dostával záchvaty hnevu a týral takto celú rodinu. Trucoval, búchal dverami alebo urazene mlčal. Tichá domácnosť trvala aj pár dní. Nedokázal uniesť žiadnu konštruktívnu kritiku. Aj drobná pripomienka k jeho správaniu vyvolala prehnanú reakciu z jeho strany. Opora partnerke a deťom? Nula bodov! Keď mal problém niekto iný, buď sa vyparil alebo rozhovor rýchlo zvrtol na seba a svoje vlastné ťažkosti. Čo mu robilo najväčšiu radosť? Namiesto zabezpečenia rodiny myslel na svoje luxusné hračky- kúpil si drahú elektroniku a toto rozhodnutie nekonzultoval s manželkou. Načo? Tvoje peniaze sú naše a moje sú moje, to bola jeho teória.
Občas išli so ženou aj do spoločnosti. Tam musel byť za každú cenu stredobodom pozornosti , inak sa začal nevhodne správať- bol hlučný alebo urazený. Doma sa cítil dotknutý, ak ho nepochválili už aj za to, že vyniesol kôš. Peter sa najlepšie cíti pri počítačových hrách alebo sledovaní športu. Občas si dá stretko s kamarátmi, vypijú si a on sa cíti znovu ako mladík bez starosti. Len tá rodina keby ma viac chápala, keby mi viac úcty prejavovali a nezaťažovali ma svojimi starosťami, keď mám svojich tak akurát dosť, tieto vety mu prichádzajú na myseľ každý večer pred spaním.
Nevidim tam infantilitu. Ako je to popisane,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty