ariana

Nie, teraz nemám na mysli deti, ktoré navštevujú základnú školu, ani tie, ktoré žijú na Ukrajine. Ukrajincom pod paľbou útokov niet čo závidieť, tí šťastnejší už sú za hranicami. Šťastnejší alebo bohatší. Doma zostali len takí, ktorí nechceli alebo nemohli utiecť. Mnohí našinci nadávajú na ukrajinských tínedžerov, ktorí postávajú pri nákupných centrách, pijú, fajčia, drogujú a robia výtržnosti. Časť Slovákov by bola najradšej, keby mladí Ukrajinci čo najskôr zmizli tam, odkiaľ prišli. Lenže to s tou výtržnosťou nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Medzi mladými Ukrajincami sú aj ozajstní zúfalci. Cez prázdniny totiž nemajú kam ísť, stredoškolské internáty im zavreli. A tak sa len tak túlajú po Slovensku, ďaleko od rodičov, ktorí sú radi, že ich deti sú v bezpečí a nehrozí im smrť. Prišli sem cez agentúry, ktoré za prevoz dostali peniaze a tým to pre ne skončilo. Vyložili ich na Slovensku a… potom začalo platiť staré známe Pomôž si sám! Žiť v cudzej krajine, kde narazíte na jazykovú bariéru a dávajú vám najavo, že nie ste vítaný, je ťažké aj pre dospelých , nieto pre mladistvých v citlivom veku. Na Slovensku je takýchto detí veľa. Poniektoré majú šťastie a anjel strážny si ich nájde, a tí ostatní? Zúfalí ľudia robia občas aj zúfalé činy. Práve mladí z tejto komunity predstavujú bezpečnostné riziko v budúcnosti. Preto by bolo viac ako žiadúce , aby kompetentné orgány začali situáciu adekvátne riešiť. Pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Alebo ich chceme naozaj vyhnať za hranice?