Môj detský svet výrazným spôsobom formovali knihy. Jednou z tých, ktorá ma značne ovplyvnila, bolo Srdce. Napísal ju taliansky spisovateľ Edmondo de Amicis a musím povedať, že je ku škode veci, že dnešné deti už takéto knihy nečítajú, ale majú vzťah k úplne iným príbehom. Viac povrchným. No jedným dychom dodávam, vďakabohu aj za tie , len nech čítajú. Kniha Srdce dojíma a vychováva. Ide o denník chlapca z Turína. Enrico si zapisuje príhody zo školy, zo svojej rodiny, s ktorou čitateľa zoznamuje , no predovšetkým sa zameriava na svojich spolužiakov. Syn advokáta, murára, úradníka, predavačky zeleniny si nažívali vedľa seba ako rovný s rovným , nezraňovali sa navzájom, pomáhali si. Celou knihou sa vinie posolstvo empatie, vcítenia sa do položenia druhého. Empatia víťazí nad sebectvom. Deti sa učia na príkladoch a tie vidia hlavne vo svojej rodine. V knihe Srdce nachádzame nádherné ukážky toho, ako má výchova vyzerať. Trebárs keď má do rodiny prísť na návštevu hrbatý chlapec Nelli, pred jeho návštevou otec odstráni zo steny obraz hrbatého šaša Rigoletta, aby sa návštevník necítil trápne. Alebo Enricova matka- koľko citu, taktu a dobroty bolo v tejto žene, keď odstrčila svojho syna, ktorý ju chcel objať. Videla totiž, že na nich pozerá iný chlapec, Garrone , ktorému nedávno zomrela matka a nechcela, aby mu to bolo ľúto. Súcit a pomoc chorým, postihnutým, slabým a zraneným , to je hlavné posolstvo tejto knihy.
Práve dnes som si na Srdce spomenula. Ako jednotlivé zážitky Enrica ostro kontrastujú s dnešnou dobou. Popoludní mi vravela susedka, že na autobusovej zastávke dvaja starší chlapci bili mladšieho. Okolo bolo plno ľudí, dokonca chlapov a nikto nezasiahol! Len mlčky pozerali na desivú scénu. Až napokon suseda okríkla chlapcov a posmelená príkladom sa k nej pridala aj mladá mamička, vtedy bitka prestala. Ostali po nej len hranolky rozsypané na zemi a chlapcov plač. A pachuť po ľudskej ľahostajnosti voči utrpeniu. Podobnú pachuť som cítila aj ja, keď som podvečer čítala diskusiu k článku o istej herečke. Diskusia bola ukážkou netolerancie , ale hlavne zloby a ľudskej malosti. Ukážka toho, že takíto ľudia vychovávajú deti zrejme aj sebe podobné a aj preto je naša spoločnosť taká chorá a nenávistná. Útoky osobného charakteru týkajúce sa výzoru herečky, nadávky do starej ochechule…potom prišli na rad dokonca vybodkované vulgarizmy voči nej a aj navzájom sa zraňovali účastníci diskusie. Že ten a ten je bezdetný, zrejme neplodný , tá a tá stará dievka, ten a ten gay, tá zase lesba. Osobné urážky, útoky na citlivé miesta, ktoré zraňujú ľudskú dušu, sú pre mňa ukážkou zloby a zníženého prahu citlivosti. Človek, ktorý v diskusiách používa takéto podpásovky, je zlý a často aj nebezpečný primitív.
Celá debata | RSS tejto debaty