ariana

Minule tu bolo pár blogov o zoznamkách. Upútali ma a keďže ide Veľká noc a človek nielen politikou je živý, rozhodla som sa pre ľahšiu blogovú tému. Je jasné, že najlepšie sa ľudia spoznajú v reálnom živote, keď majú možnosť skúmať sa v jednotlivých situáciách a vidieť priamo, ako ten druhý reaguje. Niekto mi povedal, že ideálne je vraj zoznámiť sa v spoločnej práci. Nie, nemusí to tak byť , aj keď práca a koníčky ľudí spájajú. Napriek tomu aj zoznámenie sa cez zoznamku netreba zatracovať. Osobne poznám páry, ktorým to vyšlo práve cez ňu a dodnes im to klape. Na zoznamovacích portáloch som sa v minulosti nezvykla pohybovať, ale jednu dobu som pravidelne navštevovala taký takpovediac širokospektrálny portál, kde boli okrem iného aj rôzne druhy zoznamiek. Tuto bola okrem klasickej aj sexzoznamka. Stačilo, že ste si na ňu klikli a už ste ako žena mali v priebehu minúty aj 20 oslovení. Nepreháňam. Chlapi na to išli rôzne. Od jemných náznakov, balamutenia až ku tým priamym ponukám, niekedy aj značne vulgárnym. Medzi niektorými mužmi možno panuje názor, že pre ženu je dôležitý vzhľad muža. Určite sa nájdu aj také, no väčšine z nás stačí, aby nás dotyčný neodpudzoval a zameriavame sa skôr na jeho myšlienkový a emocionálny svet. To skôr muži preferujú výzor. Niektorí časom dozrejú a začnú hľadať iné hodnoty. Krása ako taká už nemusí byť na prvom mieste. Veď príťažlivosť nemusí byť len o kráse. Takisto nie je pravda, že krásne ženy sú povrchné , pretože krása môže byť darom, ale aj prekliatím. Je však pravda, že tá, ktorá si prešla istou formou utrpenia aj kvôli nejakej svojej telesnej nedokonalosti, vníma všetko hlbšie a citlivejšie. Utrpenie je pre ľudí darom na ceste k dokonalosti. Takisto si myslím, že ak sú si dvaja ľudia aspoň trocha sympatickí, mali by sa pokúsiť o vzťah. Vyjsť to nemusí, ale súhlasím s Abd-rushinom, ktorý napísal, že zabiť resp. nedať príležitosť láske je veľký hriech, na ktorý človek doplatí. Lebo láska nás robí lepšími. Mnohí majú v živote smolu na vzťahy, no mnohí si tú smolu vytvárajú sami. Hovorí sa, že muž je hlavou a žena krkom, ktorý ňou hýbe. Moja známa nedávno vtipne poznamenala, že muž bez partnerky nemá krk, a tak mu hlava padá z jedného boku na druhý. V druhom hľadáme totiž nielen partnera, milenca, ale aj svojho najlepšieho priateľa a svoj tieň. Len skrze ženu dozrie muž a skrze muža žena, aj to sa hovorí.

Na záver napíšem niečo osobné, týka sa to veľmi zvláštnej a zaujímavej etapy môjho života. Táto etapa je dôkazom toho, že ľudia sú na diaľku prepojení energiami a navzájom sa ovplyvňujú. Na portál, o ktorom som písala, chodil istý závislý muž. Bol závislý na internete, na kontaktoch z internetu a rád si písal so ženami. Primárne sa tváril, že mu ide o sex, v skutočnosti si myslím, že hľadal lásku. Rokmi sa stal skeptikom. Zoznámila som sa s ním tak, že som objavila úžasný profil ženy. Ten profil obsahoval celé moje vnútro, moje názory a túžby, neuveriteľné, akoby som to písala ja. Akoby som ja bola tou ženou. Napísala som jej, odpísala mi pomerne chladne, utvorila som si mužský nick, lebo som bola kreatívny človek s bujnou fantáziou. A začalo sa naše písanie. Trvalo pár rokov. Medzitým sme si menili nicky, ja na ženský, on na mužský a naopak, no stále sme sa našli v priestore a čase.:) Bola to zaujímavá hra, hoci sa niekomu môže zdať infantilná. S tým mužom sme sa nedali dokopy z viacerých dôvodov. Možno aj vinou mojej nezrelosti. Ale naše duše si boli v mnohom podobné. Tvrdil mi, že zo všetkých žien, s ktorými si písal či aj píše, som jeho najobľúbenejšia a ja som tomu verila. Bola som ako dieťa a raz mi aj napísal: „Ty si taká dobrá ako ja.“ Na konci síce prišlo isté rozčarovanie, no pre mňa hlavne poučenie- netreba pátrať po minulosti toho druhého, dôležitá je prítomnosť a tou treba žiť.