ariana

Nový slovenský film Niet miesta pre konšpirátorov spracúva veľmi vážnu tému. Ide vlastne o temnú víziu blízkej budúcnosti Slovenska. Film je rozdelený do dvoch častí. Prvá má názov Po Ficovi a druhá Po Naďovi. Je namieste obdivovať režiséra a vôbec, celý jeho tím , pretože v súčasnosti natočiť film o ešte žijúcich a veľmi vplyvných aktéroch, to chce skutočne silu a nesmiernu odvahu. V prvej časti Po Ficovi režisér ukázal Slovensko , ktoré vstúpilo po boku spojencov do koalície odvážnych a naši chlapci sa zúčastnili aj bojov na Ukrajine. Premiérom Slovenska sa stal Jaro Naď , takže chlapci nemali na výber. Vojna na Ukrajine tak skoro neskončí a je potrebné vysporiadať sa s kremeľským vrahom, denne počuť na tlačovkách premiéra. Totálne odstrihnutie od ruskej ropy sa stalo realitou. Jaroslav Naď sa do práce pustil s vervou, ale celý dej filmu tu samozrejme prezradiť nemôžem. Napokon, sami si domyslíte, že začal robiť všetko pre to, aby budúce prezidentské voľby vyhrala Zuzana Čaputová , a hlavne, aby bola opozícia pod neustálym policajným dozorom. Kto si nahlas pípne, uvidí. Ruské veľvyslanectvo už neexistuje a na oslavách SNP sa účastníci klaňajú americkým, britským , a pravdaže aj ukrajinským vojakom, ktorí našu vlasť za dramatických okolností oslobodili. Všetky konšpiračné denníky a weby zanikli, Petra Kotlára dal premiér zavrieť do blázinca. Ani blogovisko Pravdy už neexistuje, blogovať a diskutovať môžete jedine v bulvárnych časopisoch a tých špičkových, akými sú Denník N a SME. Ale debát aj tam ubúda, pretože o pravde sa predsa nediskutuje.

Ani v druhej časti filmu s názvom Po Naďovi diváci nebudú mať príliš veľa dôvodov na smiech. Táto časť začína pozdravom Putinovi, ktorému sa vo videu prihovára Milan Uhrík, Fico je už len politickou dvojkou, ale pravdaže so stále veľkým vplyvom. A predpokladáte správne, nie sme už súčasťou NATO ani Európskej únie. Koalícia oslobodila z väzenia všetkých tých, ktorí ešte prežili kolíkovské časy. Ruský veľvyslanec je späť a naopak, chýba ten britský. Amerického si Uhrík s Ficom zatiaľ pohnevať nechcú. Ľudia s LGBT orientáciou húfne opúšťajú krajinu. Medvede ju opustili ešte skôr, niet tu už ani jedného. Na Slovensku žije ešte pár vlkov , no tie už má na muške Rudo Huliak. Bratia Tateovci a mladý Kaliňák začínajú s výchovou mladých slovenských dievčat k rodičovstvu. Kurzy sú určené len pre tie do 18 rokov, všetky ostatné ženy sú už podľa ich teórie súce len do zberu starého železa. Veľkú radosť cítia všetci neočkovaní, tí očkovaní proti covidu totiž rad radom umierajú a kvičia pritom ako svine na bitúnku. Záver filmu je optimistický- zaznie ruská pieseň Kaťuša a takisto aj hymnická Hej Slováci a my vidíme ožívať blogovisko Pravdy. Denník N ani SMEčko neexistujú, čo je úplne logické, pretože očkovaní redaktori a čitatelia neexistujú takisto. V Pravde môže začať opäť blogovať obľúbený multinick, ale aj ďalší známi blogeri, ktorí majú radi maliny. Tí sa s vervou púšťajú do práce a otázku, čo bude potom, keď staršia generácia blogerov prirodzeným spôsobom odíde, neriešia. Veď je hlavne dôležité, aby prežil štát, z ktorého mladí ľudia utekajú do zahraničia.

Na záver ešte- pre mňa je najsmutnejšie na celej veci to, že mnohí z čítajúcich blogu tak z jednej ako i druhej strany by si takúto realitu vlastne priali.