ariana

Nerada na to obdobie spomínam, no spomienky sa vynárajú hlavne keď na internete objavím nejakú tú debatu o adopciách, momentálne o nevhodnosti adoptovať dieťa homosexuálnemu páru. Po svojej skúsenosti viem, že každý, kto dá dieťaťu lásku, hoci by bol akejkoľvek orientácie, je lepšou možnosťou ako ten studený detský domov, kde sa tiež dejú veci…Hoci- česť výnimkám.

Pred rokmi sme si s bývalým partnerom urobili kurz profesionálneho rodičovstva. Naše motívy boli aj finančné, ale predovšetkým nás motivoval záujem pomôcť týmto deťom. Stali sme sa teda zamestnancami detského domova. Pridelili nám dve rómske deti, súrodencov. Šesťročného Radka a trojročnú Vierku. Tieto deti boli odobraté z takých podmienok, v akých by nechceli žiť ani zvieratá. Ich domovom bola skoro rozpadnutá chajda a vôbec si neviem predstaviť, čo tie deti jedli. Keby som bola vedela, čo majú za sebou, chlapca by som si určite nebola zobrala. Radka totiž zneužíval jeho starý otec a on svoju agresiu voči ľuďom denne ventiloval tak, že všetko ničil, ničil nám nábytok, oblečenie, hračky. Navyše som zistila, že sa pokúša v noci obťažovať svoju sestru. Plakala, tak som ich oddelila a Vierka spávala pri mne. Chlapec však začal obťažovať aj moju dcéru a dokonca štartoval aj po mne. Neverili by ste, čo všetko dokáže také šesťročné dieťa. Vierka bola naopak dobré tiché dievčatko. Šokovalo ma, že keď prvýkrát spala pri mne, ovoniavala ma , olizovala mi tvár a šepkala pritom: Moja mama. Z Vierky vyrástlo celkom inteligentné dievča, ktoré dnes žije u svojich adoptívnych rodičov. Aj mi občas napíše. S Radom v kontakte nie som, akurát viem, že pracuje a má frajerku.

Za deti sme dostávali celkom pekné peniaze , ale detský domov mal v tomto smere čudné spôsoby. Neviem ako je to teraz, ale vtedy nám na stravu dávali 2 eurá na deň za dieťa, ostatné peniaze mali ísť na iné potreby- na hračky, oblečenie. Načo je takému dieťaťu plno hračiek, keď sa denne potrebuje v prvom rade dobre výdatne najesť? Keď sa to už s Radom nedalo vydržať, zobrali mi ho a dali vraj jednej z najosvedčenejších profesionálnych matiek, ktorá sa mi neskôr priznala, že také dačo nezažila , že Rado je malý diabol a keby to bola vedela, odmietne ho prijať. Po čase mi zobrali aj Vierku, no priznám sa, nechápem dodnes prečo. Vraj mala zanedbanú motoriku, tak znel oficiálny verdikt, no ja si myslím, že som zo zvieratka urobila ľudskú bytosť.

Dnes už by som do toho nešla , no všetkým matkám a otcom, ktorí sa takýmto deťom venujú, a robia to s láskou, v duchu ďakujem. Tieto deti ostávajú poznačené celý život, jedno také sa dokonca do našej rodiny neskôr „privydalo“.

Problémy týchto detí (zdroj AI)

• Problémy s bývaním: Mnohým hrozí, že skončia na ulici, pretože si nevedia nájsť alebo udržať primerané bývanie.
• Finančná gramotnosť: Častým problémom je neschopnosť rozumne narábať s peniazmi, čo vedie k rýchlemu minutiu úspor a zadlžovaniu.
• Zamestnanie a vzdelávanie: Bývalí odchovanci majú často problém udržať si prácu a miera vysokoškolského vzdelávania je u nich veľmi nízka (pohybuje sa len okolo jedného percenta).
• Sociálna izolácia a samota: Po odchode z domova sa často cítia osamelo, chýbajú im stabilné sociálne siete a trvalé vzťahy s blízkymi ľuďmi.
• Psychické a sociálne ťažkosti: Môžu čeliť rôznym psychickým problémom prameniacim z prežitej traumy, zanedbávania v ranom detstve a psychickej deprivácie v ústavnom prostredí.

• Rizikové správanie: Štatistiky naznačujú, že niektorí sa potýkajú so závislosťami, trestnou činnosťou, či prostitúciou. 

Tieto problémy sú často dôsledkom nedostatočnej prípravy na reálny život a chýbajúceho „ochranného“ rodinného zázemia, ktoré je pre mladých dospelých z bežných rodín samozrejmosťou.