Rusi v Československu po roku 1968- aké máte s nimi skúsenosti?

K napísaniu blogu ma inšpiroval iný blog. Budem však písať aj v mene spolublogerky, ktorú takisto téma zaujala, nakoľko máme obe na vec rovnaký názor. Jej nedávno napísal kamarát, že keby vraj neboli Rusi v 68. roku prišli, boli by sme už vtedy mali to, čo máme dnes – ťažký kapitalizmus. Obe si myslíme, že socializmus mal veľa kladných stránok , no že spomienkový optimizmus sa u mnohých spája práve s mladosťou. Odmietame akékoľvek vpády či „priateľské návštevy“ zo strany akejkoľvek mocnosti. Zároveň chápeme, že Rusi si v tom čase bránili svoju zónu. Takisto je veľmi dobré, že sa Rusom nikto nepostavil na odpor a obyvateľstvo bolo ušetrené zrážok a neboli tu straty na životoch. S Rusmi mali možno niektorí z vás zlé skúsenosti, my nie. Iste existujú ľudia, ktorí by ich aj dnes radi privítali a ďakovali im za „obsadenie“ Slovenska. Vidno to u niektorých diskutujúcich aj blogerov. To určite nechceme, no pre nás je stopkou aj rusofóbia. Po roku 1968 mnohí( hlavne obyvatelia Česka) cítili zlosť a tá pretrváva dodnes. Na Slovensku je situácia o niečo iná. Ktovie prečo. Možno časť z nás trpela aj tzv. Stokholmským syndrómom.

Stockholmský syndróm je psychologická odozva, pri ktorej si rukojemníci alebo obete zneužívania vytvoria citové puto k svojim trýzniteľom [1, 3]. Tento mechanizmus sa považuje za formu stratégie prežitia [2].

Iste, neboli sme rukojemníkmi a neboli sme týraní, ale boli sme obete invázie.

A konkrétne skúsenosti s našimi ruskými „bratmi?“ My sme mali dobré skúsenosti, s Ruskami sme si aj písali. Na zemiakovej brigáde nám pomáhali Rusi z neďalekej kasárne a dcéra jedného dôstojníka, dodnes si pamätám, že sa volala Káťa, mala bubon, bubnovala a zabávala všetkých dookola. Raz z kasární ušiel Rus, neviem, aký mal dôvod k úteku, viem, že bola zima a hľadali ho po okolitých horách. Veliteľ vravel, že ho budú súdiť doma. Bolo mi ho ľúto. Ktovie, čo prežil. Obe sme súcitné duše a tak nám bolo aj ľúto, keď Rusi odchádzali, mnohí by zrejme u nás aj boli radi zostali. Spolublogerku raz pozvali do ruského baru a keď vojaci odchádzali na striedačku domov, pohostili ju a jeden Rus sa do nej dokonca zamiloval. Brali sme to tak, že títo Rusi za nič nemohli, poslali ich sem, rozkaz nemohli odmietnuť.

V každom prípade keby nám sem teraz naklusali Amíci, o sympatiách by z našej strany nemohlo byť ani reči. Už vidím tie hejty od poniektorých z vás, tak sa kroťte, veď o nič nejde, berte blog s úsmevom, tie časy sú už preč. A napíšte, aké ste mali skúsenosti s Rusmi vy. Ak ste teda nejaké mali.

Keď sa dospelý syn hanbí za matku…

21.08.2026

Pavol síce oceňoval pozitívne vlastnosti svojej matky, ale takisto vnímal aj jej negatíva. Ich vzťah sa značne zhoršil, keď matka začala verejne prezentovať na sociálnych sieťach svoje politické názory, ktoré boli opačné ako tie jeho. Navyše v diskusiách urážala a nadávala mužom, ktorí jej oponovali. Táto situácia u neho vyvolala silný emocionálny tlak a zmenila jeho [...]

Infantilný Peter

20.08.2026

Infantilnosť a emocionálna nezrelosť sa u starších mužov nad 50 rokov prejavujú špecifickým správaním, kedy ich citový a vôľový vývoj nezodpovedá ich biologickému veku. V tomto veku sa infantilita často prelína s krízou stredného veku, no na rozdiel od bežnej, občasnej hravosti ide o trvalé, nevedomé vzorce správania, kedy muž nedokáže fungovať ako zrelá osobnosť. [...]

Keď deti odmietajú kontakt so svojimi rodičmi…

19.08.2026

Karol je umelec a vždy si zakladal na svojej rodine. No nezhody mal s manželkou, na ktorej úspechy začal žiarliť a tá si deti vedela získať na svoju stranu a jeho ohovárala. To tvrdí on. Naozaj? Manželke napokon urobil podraz v práci, nahlásil niečo, čo bolo v rozpore so zákonom a čo ona tolerovala. Tá sa následne od neho s už dospelými deťmi odsťahovala. Deti odmietajú s [...]

ariana

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 236
Celková čítanosť: 458027x
Priemerná čítanosť článkov: 1941x

Autor blogu

Kategórie