ariana

Jar a prebúdzanie sa prírody tak prirodzene nabádajú človeka k tomu, aby od sveta politiky prešiel aj k iným témam. Včera ma napríklad potešilo, že už začala kvitnúť púpava, moje vtáčiky sa budú môcť opäť vrhnúť na svoju obľúbenú pochúťku. Večer som si dožičila návrat do minulosti a zo sveta filmu som si pozrela Pána prílivu Barbry Streisandovej. Ach, ako ten čas letí! Božemôj, hovorila som si pri jeho sledovaní, keď som sa márne v sebe snažila (až na pár okamihov) vyvolať pocity, ktoré vo mne vzbudzoval tento film pred rokmi. Iste, nie je to zlý film, má myšlienku, na Barbru sa dobre pozerá a herečka, ktorá ju dabovala do češtiny, mala úžasne zaujímavý hlas, ktorý ma vyslovene hladkal. Ale tá plytkosť, na tak vážnu tému až príliš rýchle tempo a hlavne typicky americký záver- až mi z tej sladkosti bolo zle! Tak aspoň vidím, že som dozrela. Potom som pár minút času venovala čítaniu diskusie k téme zarastania žien. Vraj ak ženy zarastajú, majú viac mužských hormónov a nie sú to teda tie pravé skutočné ženy. Figu borovú, pomyslela som si. Nezaujímam sa síce o túto problematiku, lebo sama podobný problém nemám, ale viem, že ide o mýtus. Moja spolužiačka z VŠ a takisto bývalá kolegyňa zarastali a aké to pritom boli jemné a dobré ženy! A naopak, v žieňati pomaly bez jediného chĺpka sa skrývala faloš a dominancia.

A potom som objavila vetu, ktorú povedala manželka srbského tenistu Novaka Djokoviča : Mojou úlohou je držať Novaka v pokoji a pohode. A spomenula som si aj na podobné výroky žien našich popredných operných spevákov. Zamyslene som si uvedomila, že ich úplne chápem. Nie som politička, nie som karieristka a v podstate mi vyhovuje byť vo vzťahu mierne submisívna, ak v ňom cítim lásku, ochranu a bezpečie. Nerobilo by mi problém byť v úzadí, ak by som si popritom mohla aspoň do istej miery napĺňať aj inú svoju potrebu, napríklad angažovať sa v charite. Lebo myslím si, že starostlivosť len o domácnosť a deti, takisto nie je pre ženu najideálnejším riešením.

V histórii nájdeme mnoho žien, ktoré boli kľúčovými partnerkami svojich slávnych mužov, často im pomáhali v pozadí alebo sa dokonca priamo podieľali na ich úspechoch, pričom ich vlastný prínos bol dlho prehliadaný. Napríklad manželka A. Einsteina, sama talentovaná fyzička a matematička, manželka Winstona Churchilla. On sám priznal, že bez nej by jeho život a úspechy počas vojny neboli možné. Manželka Franklina D.Roosevelta. Manželka Leva Nikolajeviča Tolstého svojmu mužovi prepisovala rukopisy, trebárs Vojnu a mier prepísala ručne sedemkrát, spravovala jeho majetok a starala sa o vydávanie jeho diel, aby on mohol nerušene tvoriť. Alebo Eva Perón, ktorá mala zásadný vplyv na vzostup svojho manžela k moci v Argentíne. Využívala svoje rečnícke nadanie a popularitu u chudobných vrstiev na získanie politickej podpory pre jeho režim. Margaret Keane roky maľovala slávne obrazy detí s veľkými očami, ktoré jej manžel predával pod svojím menom. Až po rokoch na súde dokázala, že skutočnou autorkou je ona. Jane Hawking, manželka Stephena Hawkinga, mu desiatky rokov poskytovala nepretržitú starostlivosť a podporu, čím mu umožnila pokračovať vo vedeckej práci napriek jeho vážnemu ochoreniu. A tak ďalej, a tak ďalej …

Aké vlastnosti spájajú typy žien, ktoré sa prirodzenejšie cítia v roli „podpory“ v úzadí? Nejde pritom o slabosť , ale o ich spôsob fungovania vo vzťahu. Najčastejšie ide o introvertky, ktoré nemajú potrebu byť v centre pozornosti. Čerpanie energie v súkromí a tichá podpora partnera im vyhovuje viac než verejné uznanie. Ďalej sú to empatické a „opatrovateľské“ typy, ktoré nachádzajú naplnenie v tom, že vytvárajú zázemie a pomáhajú partnerovi rásť. Takisto sem patria tradične orientované ženy, ktoré vyznávajú klasické rodinné hodnoty, kde muž vystupuje ako „hlava “ rodiny a žena ako „krk, ktorý hýbe hlavou“. Potom aj ženy s vysokým sebavedomím. Tie nepotrebujú vonkajšie potvrdenie svojich úspechov, nemajú problém prenechať žiara reflektorov partnerovi, pretože poznajú svoju vlastnú hodnotu v úzadí. Lebo na skromnosť treba veľa sebavedomia. A takisto nezabúdajme na tímové hráčky. Tie vnímajú vzťah ako jednotku. Ak je pre spoločný cieľ (napr. kariéra muža, ktorá zabezpečí rodinu) lepšie, aby boli v úzadí, urobia to pragmaticky pre úspech „tímu“.