Gmunden- mesto radosti aj môjho najväčšieho smútku

Pozdravujem čitateľov.:)

Ak ste ešte v rámci cestovania nenavštívili rakúske mesto Gmunden, určite to urobte. Neoľutujete, Gmunden je prekrásny. Fakty o Gmundene si nájdete na internete, dnes nie je mojím cieľom jeho propagácia. Žila som v Gmundene 15 rokov a za ten čas sa moja nemčina zdokonalila tak, že dnes už viem nielen plynule komunikovať, ak je to potrebné, ale možno by som zvládla aj nejakú tú nenáročnú nemeckú knihu. Do Gmundenu som odišla za prácou a stala som sa tam hneď súčasťou veľkej rodiny, ktorá ma prijala a urobila zo mňa do istej miery rodinnú príslušníčku. Iste, je to aj mojou povahou, málokto si ma neobľúbi -nechválim sa, konštatujem. Vždy som veľmi dobre vychádzala s ľuďmi, dokonca jednu dobu u mňa našli útočisko aj bezdomovci. V Gmundene som sa starala o deduška, babku , s domácou som varila, piekla zákusky a naučila som ju háčkovať. To háčkovanie bolo a aj zostalo jednou z mojich najväčších záľub, a preto rozmýšľam, či by som nezačala predávať svoje výrobky, človek si stále potrebuje privyrobiť. Gmunden som mala možnosť spoznať dokonale na prechádzkach s domácimi či v rámci nákupov. To, že ma zamestnávatelia prijali do svojej rodiny, mi bolo veľkou útechou , lebo vlastnú rodinu som v tom čase mala rozbitú na cimpr- campr. A okrem toho na mňa z každého rohu vykukovali dlhy, ktoré mi nechal na krku bývalý partner. No postupne som si zarobila dosť a neplánovala som už pracovať na Slovensku. A predsa som v Gmundene nebola šťastná, tamojší pobyt sa mi spájal s veľkým smútkom. Chýbali mi moje deti. Denne som v priebehu týždňov , mesiacov a rokov na deti myslela a rozožierala si rany spomienkami a túžbou. Čo asi robí môj syn, moja malá dcéra? Žili síce u mojich rodičov, ale potrebovali hlavne mňa. Aj preto sa do istej miery naše vzťahy neskôr narušili a dodnes cítim , hoci sme si veľmi blízki, že mi možno občas vyčítajú, že som pri nich nebola. Alebo si to možno len namýšľam. Syn už v čase, keď som ešte žila na Slovensku, po skončení školy pil a bral jemné drogy. Ďakujem Bohu, že dnes je z toho vonku, je to ten najlepší syn, syn, akého by si priala asi každá matka. Urastený, citlivý, dobrý kuchár…človek, ktorý ak nepomôže, tak neublíži. Žije v byte s manželkou a synom. Má síce jednu bolesť, ale viem, že by sa mu nepáčilo, keby som to o tom písala a kdesi to navyše bolo uverejnené. A viete, čo ho zachránilo? Kedy prestal piť? Keď mu jeho priateľka, terajšia manželka povedala, že čakajú dieťa. Z jedného dňa na druhý sekol s pijatikou aj mäkkými drogami. A je z neho skutočne výborný otec. Dcéra, tá má tých boľačiek viac , no máme podarenú vnučku a vnuka. Deti a vnúčatá sú mojou najväčšou radosťou v živote , vzťahom som už veriť prestala. Ale ešte je jedna vec, ktorá mi pomohla dostať sa von z priepasti, ktorú mi pripravil život. Aj o tom som už písala na ariane. Ak budem mať čas cez víkend a doháčkujem objednávky, napíšem o tom viac.

Porovnajme si Putina s učiteľom – výzva ku konštruktívnej diskusii

25.07.2026

Jedna otázka ma veľmi zaujíma a doteraz som na ňu nedostala odpoveď, v ktorej by boli uvedené vecné argumenty. Je to otázka, či sa ozaj nedalo vyhnúť vojne na Ukrajine, či Rusko ozaj muselo vojensky zaútočiť. Diskutujúci Z. napísal:“ Ktorý západný štát sveta tak zovreli zo všetkých strán vojská RF, ako sa zo všetkých strán natlačili na hranice RF vojská NATO?! [...]

Koalícia ochotných- politika na dve strany

25.07.2026

Tak je Slovensko súčasťou koalície ochotných alebo nie? Tí voliči Smeru, ktorí sú celým srdcom oddaní R. Ficovi, sa budú biť do hrude a presviedčať nás, že premiér robí politiku na 4 svetové strany. Opozícia zase tvrdí, že tie strany sú v skutočnosti len dve- jedna je určená pre domáce publikum, druhá pre publikum zahraničné. Mnohí voliči koalície však vnímajú [...]

Matúš Oľha- obeť či neschopný menežér?

24.07.2026

Matúš Oľha- obeť či neschopný menežér? Tak trochu jedno i druhé. Má už dosť rokov na to, aby vedel, že v určitom veku má človek istým ponukám radšej povedať nie. Ako bývalý divadelný a filmový režisér a rektor Akadémie umení v Banskej Bystrici už má čosi za sebou a čosi aj dokázal. Hovorí sa, že v najlepšom treba končiť, lebo potom človek už nestúpa, ale [...]

ariana

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 224
Celková čítanosť: 428539x
Priemerná čítanosť článkov: 1913x

Autor blogu

Kategórie