ariana

Jeho výročie práve využívajú a aj zneužívajú naši politici a je jedno, či koaliční alebo opoziční, väčšina z nich mu nesiaha ani po päty. Už som tu písala blog, že sa teším na nový film o Štúrovi. Ale bola som opatrná, lebo doteraz ma režisérka Solčanská príliš neoslnila. A žeby sa zrazu stal zázrak a z priemeru by sa zrodil maličký filmový génius? Pravdepodobnosť blízka nule. Najnovší film Solčanskej som síce ešte nevidela, ale dnes som si prečítala hodnotenie od E. Chmelára. Pozor! Nie je mojím guru a nepreberám bezmyšlienkovite jeho názory. Lenže je filmovým fanúšikom tak ako aj ja a skutoční milovníci filmu čo- to už o filmovom umení vedia. Napríklad, že základom dobrého filmu je dobrý scenár. Môžu sa herci akokoľvek snažiť, márny to výsledok, ak nemajú čo hrať. Iste, nepodarený herec môže pokaziť aj film so skvelým scenárom, no oveľa pravdepodobnejšia je tá prvá možnosť. Chmelár filmu vyčíta viacero historických nepresností, o tom ja ale písať nechcem. Základom je, že sa režisérka precenila, chcela byť aj režisérkou aj scenáristkou. Nie je dobré tieto dve profesie spájať. Solčanská sa nevedela rozhodnúť, či bude film o Štúrovi alebo o jeho láske. Takže názov je potom zavádzajúci. Určite sa do filmu vložili pekné peniaze, výprava, kostýmy, oči si prídu na svoje. A aj pieseň od Hrdze sa dobre počúva. Avšak podľa Chmelára sme sa pozerali na svet očami Adely Ostrolúckej a Štúr sa v tom príbehu úplne stratil a bol skôr okrajovou postavou. Človek sa aj vekom necháva prekvapiť , tak aj ja som bola prekvapená, keď som sa dozvedela, že vzťah medzi Štúrom a Ostrolúckou je len legenda, ktorú si vraj vymyslela prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne, Helena Turcerová-Devečková. V roku 1913 obhájila dizertačnú prácu o Ľudovítovi Štúrovi, v ktorej si vyfantazírovala jeho ľúbostný pomer s Adelou Ostrolúckou. A toho sa chopil spisovateľ Ľudo Zúbek a vznikla Jar Adely Ostrolúckej. K výkonom hercov sa vyjadrovať nemôžem, ale faktom je, že Štúr by si zaslúžil ozaj dôstojné spracovanie, nie socialisticko- didaktické, ale pútavé a zároveň pravdivé. Čo Chmelára pobúrilo a mňa asi tiež pobúri , bolo, citujem: „Najviac ma však pobúrila mystifikácia ako z tureckej telenovely, keď slúžka poslala do tmavej stodoly za Adelou svojho frajera, aby mala slečna Ostrolúcka pocit, že ju pomiloval Ľudovít Štúr… Táto divoká fantázia je zbytočnou dehonestáciou samotného Štúra a v takom filme je vyslovene rušivá a neviem sa rozhodnúť, či skôr smiešna alebo trápna. Naopak, vizuálne sa mi páčila záverečná scéna, keď režisérka zobrazila umierajúceho Štúra ako Krista sňatého z kríža. Následné silné slová z jeho prejavu na Uhorskom sneme umocnili jeho odkaz. Ibaže dve vydarené scény dobrý film nerobia. „

Film si samozrejme pozriem, ale je mi už teraz viac menej jasná známka, akou by som ho ohodnotila – niečo medzi dva mínus až tri. Aj snaha sa počíta…

PS: https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/40401/stur.htm-prečítané až po napísaní blogu