ariana

Pomerne často využívam autobusovú dopravu, tak je pochopiteľné, že ma nedávno upútal článok o spievajúcom šoférovi. Ide o šoféra zvolenskej SAD-ky, ktorý je veľmi milý k cestujúcim a náladu im zlepší aj svojím spevom. Takého som poznala aj ja, hoci nespieval. Bol to Ukrajinec, no žiaľ rozhodol sa vrátiť domov. Musím skonštatovať, že poznám skôr milých a ochotných šoférov. Nemajú problém počkať, keď vidia, že človek dobieha alebo pri vystupovaní otvoria aj predné dvere. No stretla som sa aj s názorom, že všetci sú na jedno kopyto a myslené to teda vôbec nebolo v dobrom. Vždy je všetko o ľuďoch. Alkohol na pracovisku je dnes u autobusárov zriedkavý, šoféri sú podrobovaní pravidelným kontrolám. Spomínam si na jedného z čias mojej mladosti, ktorému alkohol chutil až tak, že pravidelne meškal a ak sme sa ponáhľali na prípoj, niekedy bol problém ho stihnúť. U mnohých diskutujúcich cítiť nostalgiu za starými socialistickými časmi, ale myslím, že aspoň čo sa týka autobusov, urobil sa veľký pokrok a niet čo banovať za minulosťou. Autobusy už nemeškajú tak často ako predtým, dokonca ani v zime. A šoféri? Pre jedného je jazda autobusom koníčkom, iný to berie len ako prácu, momentálne celkom dobre platenú, ktorá má samozrejme aj isté nevýhody. Sú takí, ktorým neprekáža ani keď mládež za sebou necháva spúšť, ani keď vagabund vulgárne nadáva. A potom sú takí, ktorí nedovolia cestujúcim prekročiť isté hranice. Aj zásadovosť však má byť ľudská. Toto povolanie nie je iba o jazde, ale aj o práci s človekom. Bola som napríklad svedkom, keď šofér znevažoval človeka len preto, že si čipovú kartu nabil iba päťeuroukou. Alebo keď hundral, že staršia pani vystupuje príliš pomaly. Jeden z tých, ktorého stretávam pomerne často, znepríjemňuje ľuďom deň svojimi poznámkami. A doslova miluje, keď môže niekomu zabuchnúť dvere priamo pred nosom, hoci vidí, že na neho mávate. A aké máte skúsenosti vy?