ariana

V dnešnom blogu trocha o politike, ale hlavne o ľuďoch. Ako politika a rôzne režimy zasahujú do ich životov. Čas komunizmu respektíve socializmu je za nami. Krásne ideály, falošné reči, zákazy a príkazy a vedúca úloha KSČ. Aj tento režim mal však svoje výhody. Aspoň niektorí to tak vnímajú a pamätníci nostalgické spomienky prenášajú na svoje deti či skôr vnúčatá. Pán Ondrej bol jedným z tých poškodených , poškodených v každom slova zmysle. V časoch normalizácie prišiel o prácu, lebo reptal proti vstupu sovietskych vojsk do Československa. Nová práca mu spôsobila fyzické utrpenie a chorobu. Jeho dcéra nemohla študovať odbor, ktorý chcela. Nástup nežnej revolúcie priniesol aj nenežný mečiarizmus, divokú privatizáciu a mafiánov, akých sme predtým vídavali iba v „zlých amerických“ filmoch. Pani Jana takto prišla o brata. Zaplietol sa do pochybných machinácií s pochybnými indivíduami a podľa toho aj dopadol. Ako išiel čas, striedali sa rôzne vlády , ale každá pľundrovala statočne naše malé Slovensko. Zdá sa však, že stále je ešte z čoho brať. Za predchádzajúcich vlád Smeru si takisto pár jedincov zažilo svoje peklo. Anton, ktorý chcel podnikať v malom meste, no nemal dosť široké lakte, sa zadĺžil a zo zúfalstva spáchal samovraždu. Jeho podnik prevzal člen tej správnej strany. A vláda bývalá? Stačí spomenúť covidove obdobie, a tri bodky hádam budú stačiť. Súčasnosť? Traumy, drámy a aj tragédie pokračujú a odohrávajú sa pred našimi očami , no aj za zatvorenými dverami. Aj tie obyčajné, ktoré súvisia so vzťahmi, ale aj tie, ktoré súvisia s politikou. Vyhadzovy z práce ťažko nesú ľudia, ktorí celý život čomusi zasvätili a boli vo svojom odbore dobrí. Takže aká zmena? Čoraz častejšie sa hovorí o väčšom či menšom zle. Akurát že každý pod tým väčším či menším zlom myslí niečo iné. Zakončím optimisticky. Lebo sú aj takí, ktorí úprimne veria, že bude lepšie. Otázka znie: kedy?