ariana

Okrem Anky Žitnej, ktorej prácu aj osobu si veľmi vážim, k mojim najobľúbenejším novinárom patrí Dag Daniš. Obdivujem jeho jedinečný štýl písania, no neznamená to, že s ním vždy a vo všetkom súhlasím. Myslím, že veľa čitateľov oceňuje Dagovo zhrnutie udalosti týždňa, ktoré zverejňuje v piatok pod názvom 7 dní v kocke. Dnes komentoval predovšetkým udalosti spájajúce sa s novelou ústavy. V závere sa venoval aj vakcínam proti covidu, ktoré rozdeľujú našu spoločnosť. O tejto téme by som už ani nebola písala nebyť Daga, pre ktorého je, zdá sa, tak trocha srdcovkou. Dag napísal že“ na konci septembra bola zverejnená vysoko výbušná štúdia juhokórejských lekárov o nových vakcínach proti covidu. Tvrdia, že podľa ich výskumu môže byť očkovanie proti covidu spojené so zvýšeným rizikom šiestich typov rakoviny. Metódy aj závery štúdie okamžite spochybnili viacerí západní vedci. Zistenia kórejských lekárov označili za vysoko sporné, nepresné a nepodložené.“

Dag má pravdu v tom, že by bolo dobré mať aj u nás zozbierané dáta o ľuďoch, ktorí boli očkovaní a o ich súčasnom zdravotnom stave. Kórejskí lekári vraj zozbierali dáta o viac ako ôsmich miliónoch ľudí. „Skúmali ich očkovací status a zdravotnú dokumentáciu zo zdravotnej poisťovne, teda ich diagnózy rok po očkovacej sezóne. Závery z dát: v skupine očkovaných bol preukázaný zvýšený výskyt nádorových diagnóz. Hlavne rakoviny štítnej žľazy, žalúdka, prostaty…“ Dag má pravdu aj v tom , že takéto štúdie môžu ukázať, ktorým skupinám by mohlo hroziť zvýšené riziko vážnejších vedľajších účinkov očkovania. Podľa veku, pohlavia, iných diagnóz, užívaných liekov…

Na takéto zbieranie dát sa namiesto skúmaniu vakcíny pod mikroskopom mohol zamerať splnomocnenec Kotlár. Súhlasím, výsledky by mohli byť zaujímavé, no Dag Daniš sa podľa mňa mýli v tom , že by boli prínosom pre Slovákov. Prínosom môžu byť také štúdie pre krajiny, kde situácia nie je až taká vyhrotená v tejto otázke ako u nás. Problém nie je v štúdii, milý Dag, ale v ľuďoch žijúcich na Slovensku. V našej krajine by štúdia ešte viac rozoštvala proti sebe dve skupiny ľudí. Sme príliš polarizovaní. A to dokonca aj lekárska obec, teda odborníci. Jedna skupina by aj tak neverila výsledkom a spochybňovala by ich v závislosti od toho, kto by na takej štúdii pracoval. Obe skupiny sa totiž už vo svojich hlavách rozhodli. Napokon, máme tu najnovší príklad so SAV kou. Akurát by sa semienko strachu zasialo do hláv tých, ktorí boli očkovaní nedobrovoľne. To chceme? Strach vždy bol a aj je zlým radcom. Musí prejsť ešte veľa rokov, kým sa ľudia začnú pozerať na covidové obdobie s odstupom a nadhľadom. A ako je to teraz? Odporcovia očkovania akoby zázrakom väčšinou stretávajú takých ľudí, ktorí im tvrdia, že majú po očkovaní problémy. A tí, ktorí sa dali očkovať dobrovoľne, tí zase stretávajú väčšinou takých, ktorí tvrdia, že nemajú žiadne následky. Nie je zaujímavé, akých ľudí si priťahujeme? Respektíve akých chceme stretnúť? Nič sa už nedá vrátiť , akurát je smutné, koľko nenávisti táto téma vyvolala a ešte aj vyvoláva v našej spoločnosti. Lebo v skutočnosti išlo o protest alebo súhlas so systémom, o vieru a pochybnosť. A na pochybnosť má každý právo, a práve preto, že každý organizmus reaguje individuálne, nebolo dobré nikoho nútiť do očkovania. Bola to smutná doba, ale je už za nami a v takejto podobe sa už, myslím, nevráti. Niektorí z nás ale chcú žiť stále v minulosti, dúfajú v pomstu , aby mali pocit zadosťučinenia. Niektorí zase pozerajú dopredu a riešia to, čo život práve prináša. Ktorá cesta je tá správna?